Bratislava 15. júna (TASR) - Rast ekonomiky, ako aj zamestnanosti na Slovensku v minulom roku mal pozitívny vplyv na vývoj minuloročného štátneho rozpočtu. Tento trend sa prejavil aj v miestnej i krajskej samospráve. Obce, mestá i vyššie územné celky ukončili predchádzajúci rok s prebytkom viac ako 450 miliónov eur. Napriek pozitívnym trendom však Slovensko bude musieť popracovať na zlepšení čerpania európskej finančnej pomoci, ako aj na zlepšení súdnictva. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR vo svojom stanovisku k Záverečnému účtu SR za rok 2017.

V porovnaní s rokom 2016 samosprávy vlani investovali vo väčšej miere financie do kapitálových výdavkov, na opravy ciest, verejných budov a modernizačných projektov. Pozitívom roku 2017 sú podľa NKÚ aj opatrenia, ktoré priniesli zníženie počtu nezamestnaných a napríklad aj miera dlhodobej nezamestnanosti sa dostala na úroveň 5 % (priemer EÚ 3,4 %). Kontrolóri tiež konštatujú, že miera rizika chudoby sa na Slovensku dostala na 18,1 %, čo je pod priemerom Európskej únie (23,5 %) a Slovensko sa tak približuje k cieľu definovanému v stratégii Európa 2020 (17,2 %).

Slovensko však stojí pred výzvami. NKÚ upozorňuje na nedostatočné tempo pri čerpaní európskej finančnej pomoci, najmä z dôvodu zdĺhavej a náročnej byrokracie, ale aj na nízku účinnosť a efektívnosť projektov spolufinancovaných z EÚ zdrojov. Ide napríklad o projekty súvisiace so zvyšovaním vzdelanostnej úrovne príslušníkov minoritných skupín (58 miliónov eur), s elektronizáciou slovenského zdravotníctva (88 miliónov eur), či podporou poľnohospodárov.

Negatívny trend bol identifikovaný tiež v súdnictve, kde priemerný počet vybavených vecí pripadajúcich na jedného sudcu bol 281 a táto minuloročná skutočnosť výrazne zaostáva za plánom, ktorý bol na úrovni 525 vybavených vecí. Závery kontroly projektu ESO premietol kontrolný úrad aj do svojho stanoviska k záverečnému účtu a poukázal na fakt, že medziročne stúpli náklady na správu okresných úradov o takmer 6 miliónov eur pričom tento ukazovateľ rastie tretí rok po sebe.

Vlani slovenská ekonomika zaznamenala 3,4-% rast, čo je o 0,1 % viac, ako tomu bolo v roku 2016. K rastu prispel domáci i zahraničný dopyt a pozitívom minulého roka je skutočnosť, že medziročne vzrástla domáca spotreba o 3,7 %. Konsolidovaný dlh verejnej správy sa ku koncu minulého roka dostal na úroveň 43,2 milióna eur, čo predstavuje 50,9 % HDP. Dlh verejnej správy tak ostáva od roku 2012 v sankčnom pásme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti. „Aj táto skutočnosť je výzvou pre vládu a parlament, aby boli prijímané reformné projekty, ktoré prispejú k udržateľnému rozvoju spoločnosti a napĺňaniu záväzkov, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo cez agendu Európa 2020, alebo agendu Organizácie spojených národov OSN 2030,“ dodal NKÚ.