Attack on Prime Minister
News in English
Návrh predložil k novele zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tzv. zákon o konflikte záujmov).
Autor TASR
Bratislava 30. januára (TASR) - Majetkové priznania verejných funkcionárov by sa mohli ukladať v novom registri. Navrhuje to poslanec Národnej rady SR Martin Poliačik (nezaradený), ktorý žiada zriadiť register majetkových priznaní. V ňom by sa mali podľa neho ukladať údaje o verejnom funkcionárovi vrátane majetkových priznaní.
Návrh predložil k novele zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tzv. zákon o konflikte záujmov). Poslanci o ňom diskutovali v závere druhého rokovacieho dňa 40. schôdze. V debate budú pokračovať aj vo štvrtok ráno.
Pozmeňujúce návrhy predložila aj šéfka klubu OĽaNO Veronika Remišová. Chce napríklad jasnejšie majetkové prírastky, postihy za to, keď verejný funkcionár neoznámi svoj konflikt záujmov pri hlasovaní či konkrétnejšie sumy pri priznávaní majetku a darov.
Kľúčovou otázkou sú pre OĽaNO práve majetkové prírastky. Remišová poukázala, že je viacero politikov, ktorí prišli do politiky takmer s prázdnymi rukami a teraz majú na účtoch milióny. "Kľúčové je odsledovať, ako majetok verejní funkcionári nadobudli," doplnila.
Poslanec Smeru-SD Jaroslav Baška v diskusii uviedol, že by bolo možno dobré sa zamyslieť aj nad tým, či by viacnásobní funkcionári nemuseli podávať len jedno majetkové priznanie a nie pre každú funkciu samostatne. "Myslím, že by to pomohlo zjednodušiť aj podávanie majetkových priznaní," poznamenal.
Novela zákona má priniesť nové pravidlá pri vypĺňaní majetkových priznaní. V prípade schválenia by sa zákon mal po novom vzťahovať na viac verejných funkcionárov ako doteraz. Novela má upraviť otázku presnejšieho opisovania majetkov a darov. Právna norma má riešiť aj majetkové prírastky verejného funkcionára. Tým sa má chápať rozdiel medzi jednotlivými údajmi v písomnom oznámení.
Zmeny sa majú týkať aj spôsobu pokutovania verejných funkcionárov. Sankcie by po novom mohol výbor udeľovať aj opakovane. Pokiaľ ide o sankciu v podobe straty verejnej funkcie, hroziť by mala za opakované porušenie povinností v jednom funkčnom období.
Zmeny v zákone pripravovala niekoľko mesiacov pracovná skupina. Do parlamentu ich predložili koaliční poslanci Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd. Keďže ide o ústavný zákon, na jeho definitívne schválenie je potrebných aspoň 90 hlasov. Koalícia ich sama nemá, potrebuje pomoc opozície.
Návrh predložil k novele zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tzv. zákon o konflikte záujmov). Poslanci o ňom diskutovali v závere druhého rokovacieho dňa 40. schôdze. V debate budú pokračovať aj vo štvrtok ráno.
Pozmeňujúce návrhy predložila aj šéfka klubu OĽaNO Veronika Remišová. Chce napríklad jasnejšie majetkové prírastky, postihy za to, keď verejný funkcionár neoznámi svoj konflikt záujmov pri hlasovaní či konkrétnejšie sumy pri priznávaní majetku a darov.
Kľúčovou otázkou sú pre OĽaNO práve majetkové prírastky. Remišová poukázala, že je viacero politikov, ktorí prišli do politiky takmer s prázdnymi rukami a teraz majú na účtoch milióny. "Kľúčové je odsledovať, ako majetok verejní funkcionári nadobudli," doplnila.
Poslanec Smeru-SD Jaroslav Baška v diskusii uviedol, že by bolo možno dobré sa zamyslieť aj nad tým, či by viacnásobní funkcionári nemuseli podávať len jedno majetkové priznanie a nie pre každú funkciu samostatne. "Myslím, že by to pomohlo zjednodušiť aj podávanie majetkových priznaní," poznamenal.
Novela zákona má priniesť nové pravidlá pri vypĺňaní majetkových priznaní. V prípade schválenia by sa zákon mal po novom vzťahovať na viac verejných funkcionárov ako doteraz. Novela má upraviť otázku presnejšieho opisovania majetkov a darov. Právna norma má riešiť aj majetkové prírastky verejného funkcionára. Tým sa má chápať rozdiel medzi jednotlivými údajmi v písomnom oznámení.
Zmeny sa majú týkať aj spôsobu pokutovania verejných funkcionárov. Sankcie by po novom mohol výbor udeľovať aj opakovane. Pokiaľ ide o sankciu v podobe straty verejnej funkcie, hroziť by mala za opakované porušenie povinností v jednom funkčnom období.
Zmeny v zákone pripravovala niekoľko mesiacov pracovná skupina. Do parlamentu ich predložili koaliční poslanci Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd. Keďže ide o ústavný zákon, na jeho definitívne schválenie je potrebných aspoň 90 hlasov. Koalícia ich sama nemá, potrebuje pomoc opozície.
