Attack on Prime Minister
News in English
Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedol predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský.
Autor TASR
Bratislava 8. novembra (TASR) - Ústav pamäti národa (ÚPN) na svojej stránke zverejnil nové informácie o československej rozviedke komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Internetové stránky ústavu sú obohatené aj o popis zväzkov prepožičaných a konšpiračných bytov ŠtB. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedol predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský.
Rozviedka Štb vykonávala ofenzívne a špionážne úlohy v zahraničí. "Jednou z hlavných úloh rozviedky do roku 1989 bolo podkopávať politický systém krajín s demokratickou formou vlády s cieľom importovať komunistické myšlienky do celého sveta," povedal Petranský s tým, že ÚPN aktuálne zverejnil štruktúru krajských útvarov rozviedky na Slovensku v rokoch 1968-1989. Zverejnenie údajov z predchádzajúcich rokov bude ÚPN riešiť v ďalšej etape práce. Práca československej rozviedky podľa neho nadväzovala na aktivity sovietskej KGB. "Tajná politická polícia KGB do veľkej miery určovala aj zameranie československej rozviedky. Rozviedka komunistického Československa sa už zo svojho zamerania podieľala napríklad na boji proti emigrantským zoskupeniam na Západe, ktoré sa usilovali o obnovenie demokracie a o vznik slovenskej štátnosti," dodal.
Ľubomír Morbacher z ÚPN v tejto súvislosti poukázal na príklad agenta Ivana Fialu, ktorý sa dokázal infiltrovať medzi emigrantov, ktorí mali kontakty s tajnou cirkvou v komunistickom Československu. Na základe jeho informácií ŠtB vypátrala zdroj ich informácií, ktorým bol Přemysl Coufal. Doteraz nie je jasné, či bola jeho smrť samovraždou vykonanou pod tlakom ŠtB, alebo ho tajná polícia priamo zavraždila.
Podľa Morbachera existovala v tom čase legálna časť rozviedky, ktorej príslušníci pracovali na rôznych oficiálnych pozíciách v zahraničí, napríklad na ambasádach. Nelegálnu časť tvorili agenti, často infiltrovaní medzi emigráciu, akým bol napríklad aj Fiala.
Príslušníci rozviedky v spolupráci s jej centrálou v Prahe vyhľadávali nových príslušníkov a tajných spolupracovníkov určených na plnenie úloh v zahraničí, pričom sa podieľali na odhaľovaní, kontrole a likvidácii aktivít cudzích spravodajských služieb na území Československa. Prezentovaná rekonštrukcia nadväzuje na v minulosti zverejnenú štruktúru rozviedky na Slovensku v rokoch 1969-1989.
Internetové stránky ústavu sú podľa Petranského obohatené aj o popis zväzkov konšpiračných a prepožičaných bytov, založených v rokoch 1969-1989. Prepožičané byty poskytovali rozviedke jej tajní spolupracovníci a v čase neprítomnosti majiteľa slúžili najmä na utajené stretávanie príslušníkov rozviedky s tajnými spolupracovníkmi. ÚPN prináša prehľad 142 prepožičaných bytov rozviedky.
Konšpiračné byty boli prideľované priamo príslušníkom rozviedky a slúžili na jej operatívnu činnosť. ÚPN zverejnil 134 konšpiračných bytov rozviedky.
Celkový počet zverejnených konšpiračných a prepožičaných bytov rozviedky je 276, z toho 30 sa nachádza na území dnešnej Slovenskej republiky, 243 na území dnešnej Českej republiky, jeden v Egypte, jeden v Sýrii a jeden v ukrajinskom Kyjeve.
Rozviedka Štb vykonávala ofenzívne a špionážne úlohy v zahraničí. "Jednou z hlavných úloh rozviedky do roku 1989 bolo podkopávať politický systém krajín s demokratickou formou vlády s cieľom importovať komunistické myšlienky do celého sveta," povedal Petranský s tým, že ÚPN aktuálne zverejnil štruktúru krajských útvarov rozviedky na Slovensku v rokoch 1968-1989. Zverejnenie údajov z predchádzajúcich rokov bude ÚPN riešiť v ďalšej etape práce. Práca československej rozviedky podľa neho nadväzovala na aktivity sovietskej KGB. "Tajná politická polícia KGB do veľkej miery určovala aj zameranie československej rozviedky. Rozviedka komunistického Československa sa už zo svojho zamerania podieľala napríklad na boji proti emigrantským zoskupeniam na Západe, ktoré sa usilovali o obnovenie demokracie a o vznik slovenskej štátnosti," dodal.
Ľubomír Morbacher z ÚPN v tejto súvislosti poukázal na príklad agenta Ivana Fialu, ktorý sa dokázal infiltrovať medzi emigrantov, ktorí mali kontakty s tajnou cirkvou v komunistickom Československu. Na základe jeho informácií ŠtB vypátrala zdroj ich informácií, ktorým bol Přemysl Coufal. Doteraz nie je jasné, či bola jeho smrť samovraždou vykonanou pod tlakom ŠtB, alebo ho tajná polícia priamo zavraždila.
Podľa Morbachera existovala v tom čase legálna časť rozviedky, ktorej príslušníci pracovali na rôznych oficiálnych pozíciách v zahraničí, napríklad na ambasádach. Nelegálnu časť tvorili agenti, často infiltrovaní medzi emigráciu, akým bol napríklad aj Fiala.
Príslušníci rozviedky v spolupráci s jej centrálou v Prahe vyhľadávali nových príslušníkov a tajných spolupracovníkov určených na plnenie úloh v zahraničí, pričom sa podieľali na odhaľovaní, kontrole a likvidácii aktivít cudzích spravodajských služieb na území Československa. Prezentovaná rekonštrukcia nadväzuje na v minulosti zverejnenú štruktúru rozviedky na Slovensku v rokoch 1969-1989.
Internetové stránky ústavu sú podľa Petranského obohatené aj o popis zväzkov konšpiračných a prepožičaných bytov, založených v rokoch 1969-1989. Prepožičané byty poskytovali rozviedke jej tajní spolupracovníci a v čase neprítomnosti majiteľa slúžili najmä na utajené stretávanie príslušníkov rozviedky s tajnými spolupracovníkmi. ÚPN prináša prehľad 142 prepožičaných bytov rozviedky.
Konšpiračné byty boli prideľované priamo príslušníkom rozviedky a slúžili na jej operatívnu činnosť. ÚPN zverejnil 134 konšpiračných bytov rozviedky.
Celkový počet zverejnených konšpiračných a prepožičaných bytov rozviedky je 276, z toho 30 sa nachádza na území dnešnej Slovenskej republiky, 243 na území dnešnej Českej republiky, jeden v Egypte, jeden v Sýrii a jeden v ukrajinskom Kyjeve.
