Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Verejná výskumná inštitúcia bude osobitný typ právnickej osoby. Jej hlavnou úlohou bude najmä výskumná činnosť.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 7. septembra (TASR) - Ústavy Slovenskej akadémie vied (SAV) sa zmenia na verejné inštitúcie, upraví sa aj ich financovanie. Umožní to zákon o verejnej výskumnej inštitúcii (VVI), ktorý dnes poslanci Národnej rady SR schválili.
SAV v súčasnosti spravuje majetok štátu, no ten má prejsť na VVI. Vedci tak budú môcť tento majetok predať alebo inak zhodnocovať. Ak bude chcieť SAV nakladať s prioritným majetkom do hodnoty 25.000 eur, bude potrebný súhlas ministerstva financií. Ak pôjde o prioritný majetok v hodnote nad 25.000 eur, bude sa vyžadovať zároveň aj súhlas vlády. SAV napríklad nebude môcť darovať trvalo nepotrebný majetok neziskovej organizácii.
Verejná výskumná inštitúcia bude osobitný typ právnickej osoby. Jej hlavnou úlohou bude najmä výskumná činnosť. Pôjde o právnickú osobu, ktorá bude na rozhraní medzi verejnoprávnou inštitúciou a neziskovou organizáciou. Na rozdiel od viacerých doterajších výskumných organizácií, ktoré sú rozpočtovými organizáciami alebo príspevkovými organizáciami, bude VVI disponovať vlastným majetkom.
Jej hlavným zdrojom budú finančné prostriedky poskytované zriaďovateľom zo štátneho rozpočtu. Takéto inštitúcie sa budú môcť pritom uchádzať aj o ďalšie prostriedky z verejných zdrojov, najmä rezortné dotácie či iné granty. VVI by mohla aj podnikať.
Poslanec Alojz Baránik (SaS) sa do právnej normy neúspešne snažil dostať jednoznačné určenie zodpovednosti riaditeľa a rovnako aj správnej a dozornej rady za hospodárenie s príjmami inštitúcie vrátane darov.
Zákon o verejných výskumných inštitúciách sa pripravoval od jesene 2014. Transformácia ústavov SAV mala pôvodne prebehnúť k 1. 1. 2016. Teraz sa počíta s dátumom 1. 7. 2018.
"Prijatie tohto zákona znamená pre Slovenskú akadémiu vied otvorenie možnosti stať sa plnoprávnym a konkurencieschopným členom európskeho výskumného priestoru, pretože sa dostaneme do rovnakej právnej a ekonomickej roviny, ako sú podobné inštitúcie v susedných krajinách," reagoval šéf SAV Pavol Šajgalík.
Zmena umožní SAV podľa neho jednoduchšiu participáciu na európskych projektoch. "Ale v neposlednom rade, čo chcem zdôrazniť, aj priamejší a intímnejší kontakt s podnikateľským a súkromným sektorom, kde SAV do dnešných dní zaznamenáva istý deficit," doplnil.
Poslanci tiež posunuli do druhého čítania novelu zákona o uznávaní dokladov a odborných kvalifikácií, ktorý má upraviť predkladanie a uznávanie dokumentov o vzdelávaní. "Návrh zákona v nadväznosti na aplikačnú prax reaguje na potrebu spresnenia niektorých aspektov uznávania dokladov o vzdelaní a uznávania odborných kvalifikácií v Slovenskej republike," uviedla v pléne dočasná ministerka školstva Gabriela Matečná (nom. SNS).
Návrhom zákona sa tiež zavádza možnosť uloženia kompenzačných opatrení aj pri uznávaní odbornej kvalifikácie. Právna norma upraví aj uznávanie dokladov o vzdelávaní v oblasti zdravotníctva získaných v tretích krajinách, ako i podmienky doplňujúcich skúšok. Zefektívniť sa má aj proces konania a rozhodovania o uznaní odbornej kvalifikácie na základe podmienok definovaných zákonom o živnostenskom podnikaní.
SAV v súčasnosti spravuje majetok štátu, no ten má prejsť na VVI. Vedci tak budú môcť tento majetok predať alebo inak zhodnocovať. Ak bude chcieť SAV nakladať s prioritným majetkom do hodnoty 25.000 eur, bude potrebný súhlas ministerstva financií. Ak pôjde o prioritný majetok v hodnote nad 25.000 eur, bude sa vyžadovať zároveň aj súhlas vlády. SAV napríklad nebude môcť darovať trvalo nepotrebný majetok neziskovej organizácii.
Verejná výskumná inštitúcia bude osobitný typ právnickej osoby. Jej hlavnou úlohou bude najmä výskumná činnosť. Pôjde o právnickú osobu, ktorá bude na rozhraní medzi verejnoprávnou inštitúciou a neziskovou organizáciou. Na rozdiel od viacerých doterajších výskumných organizácií, ktoré sú rozpočtovými organizáciami alebo príspevkovými organizáciami, bude VVI disponovať vlastným majetkom.
Jej hlavným zdrojom budú finančné prostriedky poskytované zriaďovateľom zo štátneho rozpočtu. Takéto inštitúcie sa budú môcť pritom uchádzať aj o ďalšie prostriedky z verejných zdrojov, najmä rezortné dotácie či iné granty. VVI by mohla aj podnikať.
Poslanec Alojz Baránik (SaS) sa do právnej normy neúspešne snažil dostať jednoznačné určenie zodpovednosti riaditeľa a rovnako aj správnej a dozornej rady za hospodárenie s príjmami inštitúcie vrátane darov.
Zákon o verejných výskumných inštitúciách sa pripravoval od jesene 2014. Transformácia ústavov SAV mala pôvodne prebehnúť k 1. 1. 2016. Teraz sa počíta s dátumom 1. 7. 2018.
"Prijatie tohto zákona znamená pre Slovenskú akadémiu vied otvorenie možnosti stať sa plnoprávnym a konkurencieschopným členom európskeho výskumného priestoru, pretože sa dostaneme do rovnakej právnej a ekonomickej roviny, ako sú podobné inštitúcie v susedných krajinách," reagoval šéf SAV Pavol Šajgalík.
Zmena umožní SAV podľa neho jednoduchšiu participáciu na európskych projektoch. "Ale v neposlednom rade, čo chcem zdôrazniť, aj priamejší a intímnejší kontakt s podnikateľským a súkromným sektorom, kde SAV do dnešných dní zaznamenáva istý deficit," doplnil.
Poslanci tiež posunuli do druhého čítania novelu zákona o uznávaní dokladov a odborných kvalifikácií, ktorý má upraviť predkladanie a uznávanie dokumentov o vzdelávaní. "Návrh zákona v nadväznosti na aplikačnú prax reaguje na potrebu spresnenia niektorých aspektov uznávania dokladov o vzdelaní a uznávania odborných kvalifikácií v Slovenskej republike," uviedla v pléne dočasná ministerka školstva Gabriela Matečná (nom. SNS).
Návrhom zákona sa tiež zavádza možnosť uloženia kompenzačných opatrení aj pri uznávaní odbornej kvalifikácie. Právna norma upraví aj uznávanie dokladov o vzdelávaní v oblasti zdravotníctva získaných v tretích krajinách, ako i podmienky doplňujúcich skúšok. Zefektívniť sa má aj proces konania a rozhodovania o uznaní odbornej kvalifikácie na základe podmienok definovaných zákonom o živnostenskom podnikaní.
