< späť

Sagan prepísal históriu. Stal sa po tretí raz v rade majstrom sveta

Slovenský cyklista Peter Sagan ukazuje tretiu zlatú medailu majstre sveta na pódiu po víťazstve v preteku mužov kategórie Elite na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike v nórskom Bergene 24. septembra 2017. Foto: TASR/AP

Slovenský turminátor triumfoval v roku 2015 v Richmonde a vlani sa mu to podarilo zopakovať v Dauhe.

Bratislava 24. september (TASR) - Peter Sagan obhájil v nórskom Bergene titul svetového šampióna v cestnej cyklistike. Slovenský reprezentant, ktorý vlani triumfoval v Dauhe a rok predtým ovládol preteky v americkom Richmonde, zvíťazil v záverečnom špurte nedeľňajších pretekov s hromadným štartom. Sagan tak prepísal štatistiky, keď ako prvý v histórii zvíťazili na svetovom šampionáte trikrát za sebou.

Sagan špurtoval o zlato s domácim Alexandrom Kristoffom, ktorého zdolal len o pár centimetrov. Bronzovú priečku obsadil Michael Matthews z Austrálie.

Je to neskutočné

"Som veľmi rád, že sa mi podarilo vyhrať. Je to neskutočné. Kristoff súťažil doma, takže je mi ho trochu ľúto, ale ja som veľmi šťastný, že som vyhral. Pred pretekmi bolo ťažké povedať, kde sa rozhodne. Pri poslednom prejazde tým kopcom bol pelotón rozdelený na niekoľko častí. Chcem sa poďakovať všetkým fanúšikom, že tu zase spravili riadny ošiaľ. Tiež celému tímu, pretekárom, mechanikom, manažérom. V nedeľu to bolo vydarené a opäť sme ukázali, ako sa jazdí vo svete. Boli to najťažšie majstrovstvá, aké som vyhral," povedal Sagan v rozhovore pre RTVS.

Na 267,5 km dlhú trať z Rongu do Bergenu sa vydalo dokopy 196 cyklistov zo 44 krajín, medzi nimi aj šestica Slovákov na čele s obhajcom P. Saganom. Dvadsaťsedemročný pretekár sa mohol oprieť o podporu doterajších "majstrovských" kolegov brata Juraja Sagana a Michaela Kolářa, ku ktorým pribudli aj tretí spolujazdec zo stajne Bora-Hansgrohe Erik Baška a Marek Čanecký (Amplatz-BMC) s Patrikom Tyborom (Dukla Banská Bystrica). Najväčšie zastúpenie v štartovom poli mali tradičné "galuskové" veľmoci Španielsko, Veľká Británia, Belgicko, Taliansko či domáce Nórsko, ktoré do pretekov mohli nominovať až deviatich pretekárov.




Organizátori MS pripravili v Bergene a na okolitých ostrovoch západného Nórska klasikársku trať s dĺžkou 267,5 km. Štart bol v meste Rong, odtiaľ nasledovala 39,5 km dlhá tranzitná časť do hlavného dejiska, počas ktorej pelotón prešiel mostmi Rognesund a Sotra. Potom sa cyklisti dostali do Bergenu, kde si najprv odkrútili 17,9 km dlhý úsek a potom už jedenásť okruhov s dĺžkou 19,1 km v meste.

Okruh sa začínal rovinkou v tuneli, po dvoch kilometroch prišlo na rad prvé z troch stúpaní na Solheimsviken. Asi päť kilometrov po ňom nasledoval ďalší kopec s dĺžkou jeden kilometer a priemerným sklonom 5%. Hlavné stúpanie prišlo na rad o niečo neskôr na Salmon Hill, kopec má dĺžku 1,4 km a priemerný sklon 6,5%. Po nie príliš technickom zjazde nasledoval v druhej polovici okruhu rovinatý profil trate.



Už na prvých kilometroch sa od pelotónu odtrhla desiatka jazdcov - Willem Jakobus Smit (JAR), Alexey Vermeulen (USA), Matti Manninen (Fín.), Kim Magnusson (Švéd.), Andrey Amador (Kostarika), Conor Dunne (Ír.), Sean McKenna (Ír.), Elčin Asadov (Azer.), Eugert Zhupa (Alb.) a Salaheddine Mraouni (Mar.). Pelotón ich nechal odísť a vedúca skupinka si postupne vybudovala až desaťminútový náskok. Situácia sa príliš nemenila ani po 70 km. Na čele pelotónu sa postupne zoradili Česi a Belgičania, ktorí zvýšili tempo a začali stíhať unikajúcich jazdcov. Deväť okruhov do konca sa náskok "utečencov" scvrkol na šesť minút. Slováci jazdili pokojne v strede pelotónu. Šesť kôl pred koncom to boli už len tri minúty k dobru pre vedúcu skupinu, ktorá sa scvrkla na šesť cyklistov a ich dobrodružstvo sa skončilo 80 km pred cieľom.

Štyri kolá pred koncom zaútočil na "lososom kopci" Rakúšan Marco Haller, k nemu sa pridal Belgičan Tim Wellens a šesť ďalších pretekárov, ktorí si vypracovali náskok až 40 sekúnd. Hlavné pole ich však ďalej nepustilo, na jeho čele sa pridali aj Francúzi a Poliaci a poriadne zvýšili tempo. Medzitým prišlo k niekoľkým pádom, na zemi sa ocitli napríklad Tejay van Garderen, Gianni Moscon či Sebastian Henao. Na predposlednom prejazde Salmon Hillom zaútočil víťaz tímovej i individuálnej časovky Tom Dumoulin z Holandska, na jeho atak však ostatní jazdci stihli odpovedať. Asi 30 km pred koncom sa rozlúčil s pretekmi Baška a s Petrom Saganom ostal v skupine favoritov už len jeho brat Juraj. Hlavné pole dobehlo vedúcu skupinu 25 km pred koncom. Sedemnásť kilometrov pred cieľom jazdil J. Sagan na čele pelotónu a podieľal sa na tempe, jeho brat sa jazdil na bezpečnej pozícii vpredu.



V poslednom kole sa o únik pokúsili Sebastian Langeveld (Hol.) a Paul Martens (Nem.), a po nich na záverečnom prejazde Salmon Hillu aj Francúz Tony Gallopin. Ich nástupy však nevyšli. Náskok si vypracoval druhý Francúz Julian Alaphilippe, ktorého na zjazde dobehol Gianni Moscon. Talian predviedol výborný výkon, keď sa po páde dokázal vrátiť do hlavnej skupiny a dokonca sa dostal do úniku. Dvojica mala osem kilometrov pred koncom náskok desať sekúnd pred skupinou prenasledovateľov, v ktorej boli napríklad Belgičania Greg van Avermaet a Philippe Gilbert, Austrálčan Michael Matthews i P. Sagan. Za dvojicou sa vydali Bielorus Vasiľ Kirjienka a Rakúšan Lukas Pöstlberger.

Hlavná skupina si však situáciu postrážila a na posledný kilometer prišla pokope. Sagan mal výbornú pozíciu a bojoval o víťazný hetrik. V záverečnom špurte vyrazil dopredu a na páske zdolal domáceho Kristoffa.

O rok sa svetový šampionát v cestnej cyklistike uskutoční v rakúskom Innsbrucku.

Výsledky:
1. Peter SAGAN (SR) 6:28,11 h
2. Alexander Kristoff (Nór.)
3. Michael Matthews (Aus.)
4. Matteo Trentin (Tal.)
5. Ben Swift (V. Brit.)
6. Greg Van Avermaet (Belg.)
7 Michael Albasini (Švaj.)
8. Fernando Gaviria (Kol.)
9. Alexej Lucenko (Kaz.)
10. Julian Alaphilippe (Fr.) všetci rovnaký čas ako víťaz






Prehľad doterajších víťazov pretekov s hromadným štartom mužov na MS v cestnej cyklistike:



1927 Nürburgring (Nem.) - Alfredo Binda (Tal.)
1928 Budapešť (Maď.) - Georges Ronsse (Belg.)
1929 Zürich (Švaj.) - Ronsse

1930 Liege (Belg.) - Binda
1931 Kodaň (Dán.) - Learco Guerra (Tal.)
1932 Rím (Tal.) - Binda
1933 Montlhéry (Fr.) - Georges Speicher (Fr.)
1934 Lipsko (Nem.) - Karel Kaers (Belg.)
1935 Floreffe (Belg.) - Jean Aerts (Belg.)
1936 Bern (Švaj.) - Antonin Magne (Fr.)
1937 Kodaň (Dán.) - Eloi Meulenberg (Belg.)
1938 Valkenburg (Hol.) - Marcel Kint (Belg.)

1939 - 1945 - MS sa nenokanli

1946 Zürich (Švaj.) - Hans Knecht (Švaj.)
1947 Reims (Fr.) - Theo Middlekamp (Hol.)
1948 Valkenburg (Hol.) - Briek Schotte (Belg.)
1949 Kodaň (Dán.) - Rik van Steenbergen (Hol.)

1950 Moorslede (Belg.) - Schotte
1951 Varese (Tal.) - Ferdy Kübler (Švaj.)
1952 Luxemburg (Lux.) - Heinz Müller (Nem.)
1953 Lugano (Švaj.) - Fausto Coppi (Tal.)
1954 Solingen (Nem.) - Louison Bobet (Fr.)
1955 Frascati (Tal.) - Stan Ockers (Belg.)
1956 Kodaň (Dán.) - Van Steenbergen
1957 Waregem (Belg.) - Van Steenbergen
1958 Reims (Fr.) - Ercole Baldini (Tal.)
1959 Zandvoort (Hol.) - Andre Darrigade (Fr.)

1960 Hohenstein (Nem.) - Rik Van Looy (Belg.)
1961 Bern (Švaj.) - Van Looy
1962 Salo (Tal.) - Jean Stablinski (Fr.)
1963 Ronse (Belg.) - Benoni Beheyt (Belg.)
1964 Sallanches (Fr.) - Jan Janssen (Hol.)
1965 San Sebastian (Šp.) - Tom Simpson (V.Brit.)
1966 Nürburgring (Nem.) - Rudi Altig (Nem.)
1967 Heerlen (Hol.) - Eddy Merckx (Belg.)
1968 Imola (Tal.) - Vittorio Adorni (Tal.)
1969 Zolder (Belg.) - Harm Ottenbros (Hol.)

1970 Leicester (V.Brit.) - Jean-Pierre Monsere (Belg.)
1971 Mendrisio (Švaj.) - Merckx
1972 Gap (Fr.) - Marino Basso (Tal.)
1973 Barcelona (Šp.) - Felice Gimondi (Tal.)
1974 Montreal (Kan.) - Merckx
1975 Yvoir (Belg.) - Hennie Kuiper (Hol.)
1976 Ostuni (Tal.) - Freddy Maertens (Belg.)
1977 San Cristobal (Ven.) - Francesco Moser (Tal.)
1978 Nürburgring (Nem.) - Gerrie Knetemann (Nem.)
1979 Valkenburg (Hol.) - Jan Raas (Hol.)

1980 Sallanches (Fr.) - Bernard Hinault (Fr.)
1981 Praha (Československo) - Maertens
1982 Goodwood (V.Brit.) - Giuseppe Saronni (Tal.)
1983 Altenrhein (Švaj.) - Greg LeMond (USA)
1984 Barcelona (Šp.) - Claude Criquielion (Belg.)
1985 Giavera del Montello (Tal.) - Joop Zoetemelk (Hol.)
1986 Colorado Springs (USA) - Moreno Argentin (Tal.)
1987 Villach (Rak.) - Stephen Roche (Ír.)
1988 Ronse (Belg.) - Maurizio Fondriest (Tal.)
1989 Chambery (Fr.) - LeMond

1990 Ucunomija (Jap.) - Rudy Dhaenens (Belg.)
1991 Stuttgart (Nem.) - Gianni Bugno (Tal.)
1992 Benidorm (Šp.) - Bugno
1993 Oslo (Nór.) - Lance Armstrong (USA)
1994 Agrigento (Tal.) - Luc Leblanc (Fr.)
1995 Duitama (Kol.) - Abraham Olano (Šp.)
1996 Lugano (Švaj.) - Johan Museeuw (Belg.)
1997 San Sebastian (Šp.) - Laurent Brochard (Fr.)
1998 Valkenburg (Hol.) - Oscar Camenzind (Švaj.)
1999 Verona (Tal.) - Oscar Freire (Šp.)

2000 Plouay (Fr.) - Romans Vainšteins (Lot.)
2001 Lisabon (Port.) - Freire
2002 Zolder (Belg.) - Mario Cipollini (Tal.)
2003 Hamilton (Kan.) - Igor Astarloa (Šp.)
2004 Verona (Tal.) - Freire
2005 Madrid (Šp.) - Tom Boonen (Belg.)
2006 Salzburg (Rak.) - Paolo Bettini (Tal.)
2007 Stuttgart (Nem.) - Bettini
2008 Varese (Tal.) - Alessandro Ballan (Tal.)
2009 Mendrisio (Švaj.) - Cadel Evans (Aus.)
2010 Melbourne (Aus.) - Thor Hushovd (Nór.)

2011 Kodaň (Dán.) - Mark Cavendish (V.Brit.)
2012 Valkenburg (Hol.) - Philippe Gilbert (Belg.)
2013 Florencia (Tal.) - Rui Costa (Port.)
2014 Ponferrada (Šp.) - Michail Kwiatkowski (Poľ.)
2015 Richmond (USA) - Peter SAGAN (SR)
2016 Dauha (Kat.) - SAGAN
2017 Bergen (Nór.) - SAGAN

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.
Aktuálne témy: