Životopisný dokument Jozef Miloslav Hurban spracováva miesta a udalosti, s ktorými je spojená významná postava slovenských dejín.
Evanjelický kňaz Jozef Horváth bol nebojácny muž. Ušiel uhorským žandárom po ceste do Banskej Bystrice a dočkal sa slávnostného uvedenia do úradu vo Svätom Martine.
Ide o Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana a Štátnu cenu Alexandra Dubčeka.
Slovenské povstanie 1848-1849 malo od začiatku internacionálny charakter. Revolučné ideály slobody, rovnosti a bratstva zabrali predovšetkým medzi mladšími generáciami.
Svojej milovanej Aničke písal pri každej príležitosti. Aj vďaka tomu môžeme presne rekonštruovať jeho život a cezeň širšie historické udalosti.
Slovanský zjazd v Prahe sa oficiálne a slávnostne začal 2. júna 1848.
Oprávnené slovo Slovákov vyvolalo nevôľu i strach mocenských kruhov na všetkých stupňoch mocenského aparátu, vrátane uhorskej vlády v Budapešti.
V prvej polovici roka 1847 Miestodržiteľská rada zakázala tlačiť Slovenské pohľady. Na jeseň toho istého roku odcestoval do Viedne a vybavil povolenie na vydávanie časopisu.
Vlastivedné múzeum v Galante pri prezentácií využilo historické listiny, grafiky a dobový materiál z Hurbanovej pozostalosti zo slovenských múzeí.
Na konferencii Slovenskej národnej knižnice k 200. výročiu narodenia J.M. Hurbana dnes v Literárnom múzeu SNK v Martine diskutovali odborníci aj o prvom pomníku J. M. Hurbana na Slovensku.