OECD ďalej predpokladá, že slabý výkon nemeckej ekonomiky bude naďalej brzdiť širšiu eurozónu. Rast bloku by sa mal napriek tomu zrýchliť z tohtoročných 0,7 % na 1,5 % v roku 2025.
OECD očakáva, že inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien tento rok padne na 2,9 % z minuloročných 11 %. V budúcom roku by sa mala opäť zrýchliť na 3,3 %.
OECD v správe pripomína, že minulé rozhodnutia o využívaní pôdy mali za následok veľké monokultúrne polia a odstránenie krajinných prvkov.
Správa podľa Tarabu poukázala aj na to, že Slovensko malo zlý zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Aktuálne sa nový návrh zákona rieši v parlamente.
Od roku 2021 sa medzera medzi priemerom OECD a Slovenskom v produktivite podľa ISA zase mierne rozšírila, a to o 1,6 p. b. Podobný vývoj zaznamenala aj Česká republika.
V najbližších mesiacoch sa má spustiť spoločný projekt OECD a plánu obnovy "Budovanie koherencie politík pre udržateľný rozvoj na centrálnej a regionálnej úrovni v SR".
Rast slovenskej ekonomiky by mal podľa organizácie z vlaňajších 1,1 % zrýchliť v tomto roku na 2,1 % a v roku 2025 na 2,6 %.
Slovenské hospodárstvo sa podľa OECD v čase energetickej krízy ukázalo ako odolné, ekonomické oživenie po pandémii Covid-19 sa však spomalilo.
Priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v krajinách OECD sa zvýšil z 13,2 % v roku 2021 na 13,5 % v roku 2022.
OECD doplnila, že Vallo patrí k zakladajúcim členom Riadiacej skupiny starostov lídrov OECD, ktorá vznikla minulý rok s cieľom identifikovať najnaliehavejšie výzvy stojace pred mestami.