Ruské sily v posledných týždňoch zvýšili intenzitu útokov na Ukrajinu, predovšetkým cielením na jej energetickú infraštruktúru v reakcii na nárast počtu útokov na ruské pohraničné oblasti.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom februára odmietol vylúčiť vyslanie západných vojsk na Ukrajinu v budúcnosti.
Rusko začalo stovky trestných stíhaní voči jednotlivcom, ktorí sa stavajú proti jeho invázii na Ukrajinu.
Šéf Kremľa vyhlásil, že Česko nenapadne, ale podľa predsedu českej vlády to nič neznamená.
Francúzske úrady stránku zablokovali, potvrdil pre AFP zdroj z prostredia vlády, ktorý si neželal byť menovaný.
Výbor takisto oznámil, že zadržal osobu podozrivú z napomáhania financovania útočníkov zodpovedných za piatkový čin.
Strana vyzvala kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby na financovanie takýchto projektov zabezpečil európske zdroje.
Počas rozhovorov podpísali vládni predstavitelia spoločné vyhlásenie, v ktorom načrtli "smery" budúcich rokovaní medzi Kyjevom a Varšavou.
Kremeľ dlhodobo obviňuje USA z boja proti Rusku finančnou či vojenskou podporou Ukrajiny a tvrdí, že vzťahy s Washingtonom pravdepodobne nikdy neboli horšie.
Členstvo v NATO ako príspevok k bezpečnosti častejšie vidia muži, ľudia s vysokoškolským vzdelaním a obyvatelia Bratislavského, Prešovského a Trnavského kraja.