Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Trenčiansky kraj

Múzeum v Prievidzi sa zapojilo do Dní európskeho kultúrneho dedičstva

Ilustračné foto Foto: TASR/Pavol Remiaš

Mladých návštevníkov zaujali najmä hádanky, ktoré im pracovníci múzea pripravili na nádvorí.

Prievidza 18. septembra (TASR) – Hornonitrianske múzeum v Prievidzi sa zapojilo do Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Pre širokú verejnosť pripravilo vo štvrtok (17.9.) a dnes zaujímavé podujatie pod názvom Za bránou múzea.

„Hlavným mottom týchto celoeurópskych aktivít v podstate je otvárať alebo budovať pomyselné mosty medzi európskymi krajinami, ale aj medzi inštitúciami a vytvoriť tak stály priestor pre dialóg medzi návštevníkmi, verejnosťou a inštitúciami, ochraňujúcimi kultúrne dedičstvo,“ vysvetlila riaditeľka múzea Iveta Géczyová. Preto podľa nej združili pri tejto príležitosti viacero aktivít a pripravili prezentácie, výstavy, tvorivé dielne a poradenskú činnosť.

Návštevníci si mohli prezrieť okrem obnovenej expozície vývoja prírody a spoločnosti v regióne hornej Nitry, predovšetkým výstavu k 200. výročiu narodenia najvýznamnejšieho slovenského národného dejateľa Ľudovíta Štúra. Okrem toho múzeum pripravilo aj výstavu Humanista z Nedožier k 460. výročiu narodenia a 400. výročiu úmrtia popredného slovenského jazykovedca, tvorcu prvej českej gramatiky, pedagóga, literáta, filozofa a matematika Vavrinca Benedikta z Nedožier.

Mladých návštevníkov zaujali najmä hádanky, ktoré im pracovníci múzea pripravili na nádvorí. Vystavili rôzne, málo známe predmety, ktoré sa používali v minulosti a deti mali uhádnuť, na čo slúžili. Boli tam staré zámky, váhy, brko na písanie, sito na osievanie múky, kosák, britva, podkova a iné. Nevšedná prezentácia sa skrývala aj pod názvom Spievanky z múzea. Na paneloch boli texty niektorých známych ľudových svadobných piesní a pri nich svadobné vienky a party, ktoré nosili v minulosti nevesty, alebo pierka, ktoré zasa nosil ženích, či družbovia. Zaujali aj vyšívané stužky a čepce. Popri tom pracovníci múzea vysvetľovali a predvádzali, ako sa také ozdoby vyrábali. Záujemcom radili a poskytli tiež praktický návod ako zostaviť takzvaný rodostrom na poznávanie koreňov svojej rodiny.