Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Trnavský kraj

Balážovej Ženský dezén je kritikou rodovej nerovnosti

Na archívnej snímke Galéria Jána Koniarka v Trnave. Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Kurátorom výstavy je Roman Gajdoš.

Trnava 11. septembra (TASR) - Retrospektívnu výstavu slovenskej autorky, reprezentantky regionálnej výtvarnej scény Márie Balážovej pripravila Galéria Jána Koniarka v Trnave. Ženský dezén je výberom z diela, ktoré vzniklo v posledných deviatich rokoch, vo výstavných priestoroch v Koppelovej vile bude od 12.9. do konca októbra.

Kurátorom výstavy je Roman Gajdoš. Pre výstavu kládol dôraz na tvorbu, ktorá artikuluje osobné, introspektívne témy jazykom geometrickej abstrakcie. "Balážová využíva jej výrazové prostriedky ako nástroj kritiky rodovej nerovnosti, čím sa stále viac odkláňa od predchádzajúcej pozície svojho maliarskeho programu," uviedol. Autorka stavila na priamočiaru výpoveď osobného príbehu spojenú s terapeutickým charakterom. Tento prístup v jej diele predstavuje podľa Gajdoša nový rozmer nielen pre ňu samotnú, ale pre geometrickú maľbu vôbec. Vernisáž bude spojená s uvedením monografie.

V cykle Neplatené domáce práce Balážová tematizuje aktuálne problémy vypovedajúce o hodnote ženskej práce. Toto slovné spojenie nemá za úlohu fungovať ako prvoplánový protipól mužského, ale chce ironicky poukázať na to, ako sa táto konštrukcia dostáva do bežného uvažovania. "Vo svojich maľbách a kresbách vypovedá o tomto fenoméne aj na základe vlastnej životnej skúsenosti. Kresba z tohto cyklu získala ocenenie na Medzinárodnom bienále kresby v Novom Dillí," uviedol kurátor.

Strach z násilia, moci a nadvlády v najnovších prácach premieta Balážová do intímneho prostredia rodiny, kde je dominantný mužský prvok systematicky projektovaný do plochy obrazu a vrcholí v sérii kresieb a malieb s názvom Domáce násilie. "Niekde použitý výrazne expresívny rukopis veľmi priamočiaro odkazuje k Balážovej osobnému príbehu a posúva všeobecnú kritiku androcentrickej spoločnosti do intímnejšej polohy. Hlavnú úlohu tu hrá postava despotického otca, ktorý sa na akrylových plátnach a veľkoformátových kresbách neustále démonicky vracia – deštruktívne a agresívne," uviedol kurátor.