Bratislava 12. apríla (TASR) - Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Baktérie požierajúce cholesterol môžu chrániť pred chorobami srdca, brazílske žaby využívajú na obranu ultrazvuk a ostrovné štrkáče sú menšie, ale ostrejšie ako pevninské. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.



Niektoré baktérie v tráviacom trakte majú podľa novej štúdie schopnosť požierať cholesterol a tak chrániť pred chorobami srdca.

Vysoká diverzita črevných mikróbov zjavne súvisí so zníženým výskytom srdcovocievnych ochorení. Už v minulosti sa zistilo, že žalúdočný mikrobióm ľudí trpiacich na aterosklerózu či iné choroby srdca sa líši od mikrobiómu zdravých ľudí. Vedci sa domnievali, že je to napojené na enzým IsmA, ktorý tvoria mikróby a dokáže rozkladať cholesterol. Ľudia, ktorým črevné baktérie vytvárajú enzým IsmA, majú nižší obsah cholesterolu v krvi ako tí, ktorí tento enzým nemajú. Nebolo však jasné, ktoré baktérie tento enzým produkujú.

Štúdia zverejnená 2. apríla v časopise Cell dokazuje, že práve baktérie rodu Oscillibacter rozkladajú cholesterol a ľudia, ktorí majú takýchto baktérií viac, majú nižšiu hladinu cholesterolu ako tí, ktorí ich majú menej.

Foto: TASR

Vedci zaznamenali u obojživelníkov prvý prípad použitia ultrazvuku na obranu pred predátormi. Novú štúdiu zverejnil odborný žurnál Acta Ethologica.

Výskumníci zaznamenali zvukový signál v dvoch prípadoch. Analýzou určili jeho frekvenčný rozsah v rozmedzí sedem až 44 kilohertzov (kHz). Ľudský sluch dokáže zaznamenať zvuky s frekvenciou najviac 20 kHz, zvuky s vyššou frekvenciou označujeme ako ultrazvuk.

"Niektorí potenciálni predátori obojživelníkov, napríklad netopiere, hlodavce a malé primáty, dokážu vydávať a vnímať zvuky tejto frekvencie (ultrazvuk), ktoré ľudia zachytiť nedokážu. Jednou z našich hypotéz je, že zvuk vydávaný v ohrození cieli na niektorých z nich, je však možné aj to, že má odplašiť čo najväčší počet predátorov," uvádza hlavný autor štúdie Ubirat Ferreira Souza. Štúdia bola súčasťou jeho diplomovej práce na Biologickom inštitúte Štátnej univerzity v Campinas (IB-UNICAMP) v Brazílii.



Štrkáče na kalifornskom ostrove Santa Catalina sú menšie, ale ostrejšie ako príslušníci rovnakého druhu obývajúce pevninu. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v odbornom žurnále Toxins.

Ostrov Santa Catalina je obľúbenou turistickou destináciou a leží približne 47 kilometrov od pobrežia Los Angeles. Behaviorálny ekológ William Hayes z univerzity v kalifornskom meste Loma Linda (LLU) spolu so svojimi študentmi skúmal populáciu štrkáčov druhu Crotalus helleri na ostrove, študenti sa však sťažovali na väčšiu "ostrosť" plazov, teda na prudkosť ich obrannej reakcie.

Foto: TASR - Pavol Ďurčo

Vyššia ostrosť ostrovnej populácie živočíchov sa prieči koncepcii tzv. ostrovnej krotkosti. Tá tvrdí, že ostrovné populácie živočíchov bývajú zvyčajne menej plaché ako jedince rovnakého druhu žijúce na pevnine. Dôvodom je strata plachosti pred potenciálnymi predátormi, najmä pred veľkými živočíchmi, ktorú spôsobuje izolovanosť ich životného prostredia. Tento jav pozoroval už Charles Darwin v 19. storočí na súostroví Galapágy.

Rastúci počet sťažností z radov študentov prinútil Hayesa vykonať zaslepený test s hadmi.

Výsledky testovania potvrdili, že odoberanie jedu ostrovným štrkáčom Hayesovi trvalo výrazne dlhšie a pokúsili sa ho uštipnúť až 4,7-násobne častejšie ako jedince z pevniny. Pri odoberaní jedu vylučovali v pomere k svojej hmotnosti viac než dvojnásobok jedu ako hady z pevniny, hoci boli v porovnaní s nimi priemerne o 21 percent menšie.