Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

Analytik: B9 je bezpečnostnopolitickou obdobou formácie V4

Prezident SR Andrej Kiska sa 8. júna 2018 zúčastnil rokovania prezidentov skupiny Bukureštskej deviatky (B9) vo Varšave. B9 spája krajiny východného krídla NATO - Vyšehradskú štvorku, Baltskú trojku, Rumunsko a Bulharsko. Na snímke zľava bulharský prezident Rumen Radev, lotyšský prezident Raimonds Vejonis, maďarský prezident János Áder, rumunský prezident Klaus Iohannis, poľský prezident Andrzej Duda, litovská prezidentka Dalia Grybauskaiteová, prezident SR Andrej Kiska, estónska prezidentka Kersti Kaljulaid a predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Radek Vondráček počas spoločnej fotografie. Foto: TASR/Marko Erd

V súčasnosti podľa neho z dlhodobého hľadiska najviac Európu ohrozuje praktická nemožnosť stabilizácie oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky a pretrvávajúci ozbrojený konflikt na Ukrajine.

Varšava 8. júna (TASR) – Zoskupenie Bukureštskej deviatky (B9) je de facto bezpečnostnopolitickou obdobou formácie Vyšehradskej štvorky (V4) alebo Iniciatívy troch morí. Pre TASR to uviedol analytik Globsec Policy Institute Tomáš Nagy v nadväznosti na piatkové stretnutie prezidentov B9 vo Varšave.

Úlohou Iniciatívy troch morí je posilnenie väzieb najmä na osi sever-juh v regióne širšie vnímanej strednej Európy medzi Baltským, Jadranským a Čiernym morom.

"Aj keď je ešte stále menej etablovanou regionálnou formáciou, keďže vznikla len v roku 2014, aktivizmus prichádzajúci z poľskej a rumunskej strany vytvára predpoklad postupného etablovania B9-tky," spresnil.

Za dôležité témy rokovania analytik označil predovšetkým aliančné vojenské výzvy, ktorým spojenci čelia v regiónoch Pobaltia a Čierneho mora, a takisto aj otázku trvalo udržateľného navyšovania obranných výdavkov v spojení s modernizáciou ozbrojených síl, zvyšovaním ich operačnej pripravenosti a zlepšovaním vnútroaliančnej vojenskej mobility.

"Poľsko a Rumunsko sa trvalo snažia o zvyšovanie pozornosti, ktorú by Aliancia mala venovať svojmu východnému krídlu, a táto platforma môže - cez primárnu regionálnu koordináciu stanovísk - pôsobiť ako multiplikátor váhy zmenených regionálnych lídrov," konštatoval Nagy.

V súčasnosti podľa neho z dlhodobého hľadiska najviac Európu ohrozuje praktická nemožnosť stabilizácie oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky a pretrvávajúci ozbrojený konflikt na Ukrajine.

"Veľmi dynamicky sa vyvíjajúcou doménou vojenskej aj civilnej konfrontácie je 'kyberpriestor' a v geopolitickej rovine je obrovskou hrozbou pre kontinent jej ďalšia vnútropolitická fragmentácia, ktorá môže z Európy urobiť pasívneho pozorovateľa zhoršujúceho sa bezpečnostného prostredia," uzavrel Nagy.

Slovensko na piatkovom stretnutí prezidentov skupiny B9 vo Varšave zastupoval prezident Andrej Kiska. Formácia združuje členské krajiny NATO a EÚ ležiace na východnom okraji týchto zoskupení (štáty V4, pobaltské štáty, Rumunsko a Bulharsko). Jej lídrami sú predstavitelia Poľska a Rumunska. Prvýkrát sa zoskupenie stretlo na úrovni hláv štátov v Bukurešti v novembri 2015. Odvtedy sa okrem stretnutí na úrovni najvyšších predstaviteľov štátov konali i stretnutia zástupcov národných parlamentov a ministrov zahraničných vecí a obrany.

Cieľom piatkových rokovaní bolo skoordinovať pozície členských krajín na východnej hranici pred nadchádzajúcim summitom NATO, ktorý sa uskutoční v Bruseli 11.–12. júla, a potvrdiť jednotné pozície k hlavným témam summitu.

Prezident Kiska sa ešte zúčastní spomienkového podujatia pri príležitosti 100. výročia nezávislosti Poľska. Na ňom odovzdá poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi dar – list generála Milana Rastislava Štefánika z roku 1919 v Belvedérskom paláci.

Prezident SR by mal ukončiť návštevu Poľska v piatok večer.

(osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová)