Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 1. jún 2024Meniny má Žaneta
< sekcia Zahraničie

Biden žiada Kongres o 105 miliárd dolárov, aj pre Ukrajinu a Izrael

Americký prezident Joe Biden rozpráva z Oválnej pracovne Bieleho domu vo Washingtone 19. októbra 2023 o vojne v Izraeli a na Ukrajine. Foto: TASR/AP

V balíku je zahrnutá vojenská pomoc vo výške 61 miliárd dolárov pre Ukrajinu a 14 miliárd pre Izrael, ako aj zvýšenie investícií do zbrojnej výroby, humanitárnej pomoci či riešenia prílevu migrantov.

Washington 20. októbra (TASR) - Americký prezident Joe Biden v piatok požiadal Kongres o uvoľnenie približne 105 miliárd dolárov v rámci bezpečnostného balíka, ktorý okrem iného obsahuje aj rozsiahlu vojenskú pomoc pre Ukrajinu a Izrael. TASR informuje podľa správ agentúr AFP a AP.

V balíku je zahrnutá vojenská pomoc vo výške 61 miliárd dolárov pre Ukrajinu a 14 miliárd pre Izrael, ako aj zvýšenie investícií do zbrojnej výroby, humanitárnej pomoci či riešenia prílevu migrantov na americko-mexickej hranici.

Biden v prejave argumentoval, že bezpečnostný balík v celkovej hodnote 105 miliárd dolárov zabezpečí záujmy Spojených štátoch na nasledujúce desaťročia.

Americký prezident v noci na piatok v prejave k národu uviedol, že palestínska militantná organizácia Hamas a Rusko majú spoločné to, že chcú vo svojom susedstve zničiť demokratickú krajinu. "Nemôžeme a nenecháme zvíťaziť teroristov ako Hamas a tyranov ako (ruský prezident Vladimir) Putin," vyhlásil.

Agentúra AP poznamenáva, že prijatie bezpečnostného balíka je nateraz otázne vzhľadom na prevládajúci chaos v Snemovni reprezentantov, ktorá už vyše dva týždne nemá predsedu. Bez neho je pritom dolná komora Kongresu prakticky paralyzovaná, keďže nemôže schvaľovať návrhy zákonov ani iné uznesenia.

Očakáva sa, že aj v prípade zvolenia predsedu Snemovne reprezentantov bude Bidenov návrh čeliť odporu. Podľa AP Biden zrejme očakáva schválenie balíka vďaka tomu, že doň nakombinoval viaceré položky vrátane posilnenia bezpečnosti na hraniciach s Mexikom či boja proti rastúcemu vplyvu Číny.