Attack on Prime Minister
News in English
V roku 2000 navštívila Catherine Deneuveová aj Slovensko, keď si na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach prevzala ocenenie Hercova misia.
Autor TASR
Paríž/Bratislava 21. októbra (TASR) - Catherine Deneuveová, jedna z najpopulárnejších francúzskych herečiek, ktorá je žijúcou legendou nielen francúzskej, ale aj svetovej kinematografie, bude mať v nedeľu 22. októbra 80 rokov.
Pred filmovou kamerou debutovala v roku 1957 a odvtedy nakrútila viac ako 100 filmov a získala množstvo filmových cien. Držiteľka berlínskeho Zlatého medveďa za celoživotné dielo spolupracovala s takými svetovými režisérmi ako Roman Polanski, Luis Buňuel, Roger Vadim, Francois Truffaut, Francois Ozon či Lars von Trier.
Okrem úloh, ktoré jej doprial svet filmu, sa jej tvár v roku 1985 stala aj predlohou symbolu Francúzska – Marianne. O symbole republiky rozhodli francúzske revolučné úrady v roku 1792. Mala ju predstavovať žena v antickom oblečení držiaca kopiju. Medzi ľudom sa potom stala známou pod menom Marianne. Sochy Marianne zdobia vstupné haly radníc všetkých francúzskych miest a obcí i iné verejné priestranstvá.
Catherine Deneuveová, rodným menom Catherine Fabienne Dorléacová, sa narodila 22. októbra 1943 v Paríži v hereckej rodine. Jej otec bol divadelný a filmový herec Maurice Dorléac a matka Renée Simonotová hrávala v parížskom divadle Theatre de l'Odéon. V divadle ako šepkárka pôsobila aj jej stará mama. Herečkou bola tiež jej o rok staršia sestra Françoise Dorléacová, ktorá tragicky zahynula pri autonehode v roku 1967.
Snom Catherine Deneuveovej nebolo spočiatku herectvo, túžila po kariére módnej návrhárky. Pred filmovou kamerou sa však objavila už ako stredoškoláčka v roku 1957 vo filme Les Collégiennes francúzskeho režiséra André Hunebella, ale prvý väčší filmový úspech zažila až v roku 1964, keď účinkovala v muzikálovom filme Les Parapluies de Cherbourg režiséra Jacquesa Demyho.
Femme fatale francúzskeho a svetového filmu má dve deti. Syna Christiana Vadima má zo vzťahu s francúzskym režisérom Rogerom Vadimom. Dcéra Chiara Mastroianni sa herečke narodila v čase, keď tvorila pár so svetoznámym talianskym hercom Marcellom Mastroiannim. Niekoľko rokov bola vydatá aj za fotografa Davida Baileyho, s ktorým sa rozviedla v roku 1972.
K jej najznámejším a najúspešnejším filmom patria Repulsion (Hnus, r. Roman Polanski, 1965), La Vie de château (Život na zámku, r. Jean-Paul Rappeneau, 1966), Belle de jour (Kráska dňa, r. Luis Buňuel, 1967), Tristana (Tristana, r. Luis Buňuel, 1970), Le Dernier métro (Posledné metro, r. François Truffaut, 1980), Indochine (Indočína, r. Régis Wargnier, 1992), Dancer in the Dark (Tanečnica v tme, r. Lars von Trier, 2000), The Musketeer (Mušketier, r. Peter Hyams, 2001) či 8 femmes (8 žien, r. Francois Ozon, 2002).
V roku 2019 stvárnila hlavné postavy v troch filmoch, v snímke Fte de famille (Rodinná oslava, r. Cédric Kahn), vo filme L'Adieu la nuit (Rozlúčka s nocou, r. André Téchiné) a v japonsko-francúzskej snímke La Vérité (Pravda), ktorú režíroval Hirokazu Kore'eda. Naposledy sa predstavila v dráme Bernadette (2023) režisérky Léa Domenachovej, kde stvárnila manželku niekdajšieho fracnúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca.
Catherine Deneuveová je laureátkou viacerých cien za herecké kreácie zo svetových filmových festivalov. Zlatého medveďa za celoživotné dielo si z Berlinale odniesla v roku 1998. V tom istom roku dostala ocenenie pre najlepšiu herečku aj na festivale v Benátkach.
Zvláštnou cenou poroty ju ocenili aj v roku 2008 na festivale v Cannes. Je tiež dvojnásobnou nositeľkou Európskej filmovej ceny, ktorú dostala v roku 2002 za účinkovanie vo filme 8 žien a v roku 2013 cenu dostala za celoživotné dielo. Francúzskeho filmového Césara získala v roku 1981 za rolu vo filme Posledné metro a v roku 1993 za účinkovanie v snímke Indočína.
Svoju popularitu využíva aj v spoločenskom angažovaní sa. Spolu s viacerými umelcami protestovala v roku 1997 proti prijatiu nového imigračného zákona vo Francúzsku. V roku 2011 spoločne s osobnosťami medzinárodnej kinematografie podporila vyhlásenie odsudzujúce násilné potláčanie prodemokratických demonštrácií v Sýrii. Zapojila sa aj do celosvetovej kampane známych osobností za zrušenie trestu smrti na celej planéte.
V roku 2000 navštívila Catherine Deneuveová aj Slovensko, keď si na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach prevzala ocenenie Hercova misia. V roku 2003 navštívila Slovensko opäť na pozvanie súkromnej televízie. Ako pamiatku na našu krajinu má kresby z cyklu Botanický sen od slovenského výtvarníka Milana Lukáča, ktoré jej padli do oka na výstave.
Svetová filmová diva mnohých prekvapila, keď sa pridala k niektorým osobnostiam, s ktorými v roku 2018 podpísala list kritizujúci kampaň #MeToo. Otvorený list aj s jej podpisom uverejnil francúzsky denník Le Monde.
Pred filmovou kamerou debutovala v roku 1957 a odvtedy nakrútila viac ako 100 filmov a získala množstvo filmových cien. Držiteľka berlínskeho Zlatého medveďa za celoživotné dielo spolupracovala s takými svetovými režisérmi ako Roman Polanski, Luis Buňuel, Roger Vadim, Francois Truffaut, Francois Ozon či Lars von Trier.
Okrem úloh, ktoré jej doprial svet filmu, sa jej tvár v roku 1985 stala aj predlohou symbolu Francúzska – Marianne. O symbole republiky rozhodli francúzske revolučné úrady v roku 1792. Mala ju predstavovať žena v antickom oblečení držiaca kopiju. Medzi ľudom sa potom stala známou pod menom Marianne. Sochy Marianne zdobia vstupné haly radníc všetkých francúzskych miest a obcí i iné verejné priestranstvá.
Catherine Deneuveová, rodným menom Catherine Fabienne Dorléacová, sa narodila 22. októbra 1943 v Paríži v hereckej rodine. Jej otec bol divadelný a filmový herec Maurice Dorléac a matka Renée Simonotová hrávala v parížskom divadle Theatre de l'Odéon. V divadle ako šepkárka pôsobila aj jej stará mama. Herečkou bola tiež jej o rok staršia sestra Françoise Dorléacová, ktorá tragicky zahynula pri autonehode v roku 1967.
Snom Catherine Deneuveovej nebolo spočiatku herectvo, túžila po kariére módnej návrhárky. Pred filmovou kamerou sa však objavila už ako stredoškoláčka v roku 1957 vo filme Les Collégiennes francúzskeho režiséra André Hunebella, ale prvý väčší filmový úspech zažila až v roku 1964, keď účinkovala v muzikálovom filme Les Parapluies de Cherbourg režiséra Jacquesa Demyho.
Femme fatale francúzskeho a svetového filmu má dve deti. Syna Christiana Vadima má zo vzťahu s francúzskym režisérom Rogerom Vadimom. Dcéra Chiara Mastroianni sa herečke narodila v čase, keď tvorila pár so svetoznámym talianskym hercom Marcellom Mastroiannim. Niekoľko rokov bola vydatá aj za fotografa Davida Baileyho, s ktorým sa rozviedla v roku 1972.
K jej najznámejším a najúspešnejším filmom patria Repulsion (Hnus, r. Roman Polanski, 1965), La Vie de château (Život na zámku, r. Jean-Paul Rappeneau, 1966), Belle de jour (Kráska dňa, r. Luis Buňuel, 1967), Tristana (Tristana, r. Luis Buňuel, 1970), Le Dernier métro (Posledné metro, r. François Truffaut, 1980), Indochine (Indočína, r. Régis Wargnier, 1992), Dancer in the Dark (Tanečnica v tme, r. Lars von Trier, 2000), The Musketeer (Mušketier, r. Peter Hyams, 2001) či 8 femmes (8 žien, r. Francois Ozon, 2002).
V roku 2019 stvárnila hlavné postavy v troch filmoch, v snímke Fte de famille (Rodinná oslava, r. Cédric Kahn), vo filme L'Adieu la nuit (Rozlúčka s nocou, r. André Téchiné) a v japonsko-francúzskej snímke La Vérité (Pravda), ktorú režíroval Hirokazu Kore'eda. Naposledy sa predstavila v dráme Bernadette (2023) režisérky Léa Domenachovej, kde stvárnila manželku niekdajšieho fracnúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca.
Catherine Deneuveová je laureátkou viacerých cien za herecké kreácie zo svetových filmových festivalov. Zlatého medveďa za celoživotné dielo si z Berlinale odniesla v roku 1998. V tom istom roku dostala ocenenie pre najlepšiu herečku aj na festivale v Benátkach.
Zvláštnou cenou poroty ju ocenili aj v roku 2008 na festivale v Cannes. Je tiež dvojnásobnou nositeľkou Európskej filmovej ceny, ktorú dostala v roku 2002 za účinkovanie vo filme 8 žien a v roku 2013 cenu dostala za celoživotné dielo. Francúzskeho filmového Césara získala v roku 1981 za rolu vo filme Posledné metro a v roku 1993 za účinkovanie v snímke Indočína.
Svoju popularitu využíva aj v spoločenskom angažovaní sa. Spolu s viacerými umelcami protestovala v roku 1997 proti prijatiu nového imigračného zákona vo Francúzsku. V roku 2011 spoločne s osobnosťami medzinárodnej kinematografie podporila vyhlásenie odsudzujúce násilné potláčanie prodemokratických demonštrácií v Sýrii. Zapojila sa aj do celosvetovej kampane známych osobností za zrušenie trestu smrti na celej planéte.
V roku 2000 navštívila Catherine Deneuveová aj Slovensko, keď si na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach prevzala ocenenie Hercova misia. V roku 2003 navštívila Slovensko opäť na pozvanie súkromnej televízie. Ako pamiatku na našu krajinu má kresby z cyklu Botanický sen od slovenského výtvarníka Milana Lukáča, ktoré jej padli do oka na výstave.
Svetová filmová diva mnohých prekvapila, keď sa pridala k niektorým osobnostiam, s ktorými v roku 2018 podpísala list kritizujúci kampaň #MeToo. Otvorený list aj s jej podpisom uverejnil francúzsky denník Le Monde.
