Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

Ceny Pamäti národa získali Slováci M. Matejčíková a O. Šimko

Mária Matejčíková Foto: Teraz.sk/Post Bellum

Ocenenie sa odovzdávalo už po ôsmykrát.

Praha 17. novembra (TASR) – Tohtoročné Ceny Pamäti národa za Slovensko získali bývalý väzeň koncentračného tábora a partizán Otto Šimko a Mária Matejčíková, ktorá bola v 50. rokoch väznená ako politický väzeň. Za Českú republiku sa laureátmi stali bývalí politickí väzni František Suchý a František Lízna.

Ocenenie sa odovzdávalo už po ôsmykrát. Organizátorom je spoločnosť Post Bellum pôsobiaca v Českej a Slovenskej republike. Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo v Národnom divadle v Prahe. "Cenami Pamäti národa si chceme verejne uctiť a vyzdvihnúť príbehy ľudí, ktorých poznačili totalitné režimy a nedemokracia," uviedla pre TASR riaditeľka Post Bellum SK Sandra Polovková.

Ako ďalej spresnila, to, že sa ceny odovzdávajú práve 17. novembra, nie je náhoda. "Symbolicky v deň boja za slobodu a demokraciu oceňujeme ľudí, ktorí si zachovali svoju ľudskú tvár aj v ťažkých časoch. Sú priamymi svedkami histórie, ktorá nie je vôbec vzdialená súčasnosti. Životné príbehy laureátov by mali byť aj neustále prítomnou výstrahou pre aktuálne dianie a konanie ľudí," dodala.

Jedinou ženou medzi ocenenými je Mária Matejčíková. V 19 rokoch pomohla katolíckemu kňazovi, ktorý utiekol z väzenskej nemocnice. Keďže útek nebol úspešný, mesiac po tom, čo mužovi pomohla, ju zadržala Štátna bezpečnosť. Matejčíková bola odsúdená za vlastizradu na päť rokov väzenia.

Rodina so židovskými koreňmi druhého oceneného Otta Šimka sa vyhla transportu do koncentračného tábora, perzekúcii však nie. V roku 1942 museli nastúpiť do pracovného tábora v obci Vyhne.

Ďalšieho laureáta Františka Líznu po prvý raz zatkli v jeho 19 rokoch, pretože roztrhal sovietsku vlajku. Väznený bol potom ešte štyrikrát – za opustenie republiky, šírenie samizdatu a za tlač letákov o politických väzňoch.

Rodičov posledného oceneného Františka Suchého v roku 1949 zatkli za pomoc inej rodine pri úteku za hranice. Ich aj Františkova situácia sa ešte zhoršila po tom, ako polícia zatkla agenta americkej spravodajskej služby Koudelku. Ten nevydržal kruté výsluchy a prezradil, že ho František Suchý ukrýval v garáži. Odsúdili ho na 25 rokov. Vystriedal väznice Pankrác, Mírov, Opava, Bory, Leopoldov, čas trestu pôsobil ako technický konštruktér.

Laureát Ceny Pamäti národa: Sloboda a najmä demokracia je stále ohrozená


Je mylné, dokonca až nebezpečné sa domnievať, že zápas o slobodu a demokraciu je definitívne dobojovaný – sloboda a najmä demokracia je ešte stále ohrozená napriek vtedajšej porážke totality a aj napriek tomu, že sme porazili fašizmus v nedávnych voľbách do VÚC na Slovensku. Pre TASR to uviedol tohtoročný laureát Ceny Pamäti národa, bývalý väzeň koncentračného tábora a partizán Otto Šimko, po slávnostnom prebratí ocenenia v Prahe.

"Nebezpečenstvo aj naďalej pretrváva. Preto je podľa mňa úlohou nás, príslušníkov staršej generácie, pripomínať obe prežité totality - fašistickú za Tisovej éry a aj tú komunistickú. Je potrebné to pripomínať najmä mládeži, ktorá dostala slobodu a demokraciu do vienka," dodal.

Taktiež vyslovil prianie, aby tak, ako je 17. november štátnym sviatkom v oboch krajinách, sa rovnako stal sviatkom pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa, v ktorom sa narodil, aj 28. október na Slovensku.

Šimkova rodina sa vyhla transportu do koncentračného tábora, perzekúcii však nie. V roku 1942 museli nastúpiť do pracovného tábora v obci Vyhne. Počas Slovenského národného povstania sa pridal k 9. liptovskému partizánskemu oddielu. Po jednej zrážke s Nemcami ale musela jeho jednotka pred silným útokom ustúpiť. Počas ústupu sa stratil, pretože pomáhal zranenému kamarátovi. Rozhodol sa ho dopraviť do nemocnice v Liptovskom Mikuláši. V meste ho ale zatkla polícia a podrobila ho výsluchom. Utiekol a po zvyšok vojny sa skrýval.

Po vojne vyštudoval právo. Keď ale v 50. rokoch začali politické procesy, ktoré boli motivované aj antisemitizmom, z práce ho prepustili. Živil sa ako robotnícky korešpondent. Neskôr vďaka znalostiam cudzích jazykov postúpil do zahraničného oddelenia. Počas normalizačných čistiek bol opäť prepustený a vrátil sa k povolaniu podnikového právnika.