Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Klimatický zákon EÚ premieňa politický prísľub Európskej zelenej dohody o dosiahnutí klimatickej neutrality Únie do roku 2050 na záväzok.
Autor TASR
Brusel 24. júna (TASR) - Európsky parlament (EP) vo štvrtok schválil nový klimatický predpis EÚ, ktorý zvyšuje cieľ redukcie emisií skleníkových plynov do roku 2030 zo 40 percent na aspoň 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Europoslanci vyjadrili nádej, že s pomocou zachytávania uhlíka by mohli emisie klesnúť až o 57 percent.
Za nariadenie o znižovaní emisií, na ktorom sa v apríli vyjednávači EP dohodli so zástupcami členských štátov, hlasovalo 442 poslancov, 203 bolo proti a 51 sa zdržalo hlasovania.
Klimatický zákon EÚ premieňa politický prísľub Európskej zelenej dohody o dosiahnutí klimatickej neutrality Únie do roku 2050 na záväzok. Nová právna úprava prinesie európskym občanom a podnikom právnu istotu a predvídateľnosť, aby sa na prechod ku klimatickej neutralite mohli náležite pripraviť. Po roku 2050 by sa EÚ mala usilovať o dosiahnutie záporných emisií.
Súčasný cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40 percent v porovnaní s rokom 1990 by sa mal na základe nového klimatického predpisu EÚ zvýšiť aspoň na 55 percent. Európskou komisiou pripravovaný návrh nariadenia o využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF), ktorý je zameraný na regulovanie emisií a ich zachytávanie pri využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve, by mal podporiť zachytávanie uhlíka v EÚ a zvýšiť cieľ redukcie emisií do roku 2030 až na 57 percent.
Cieľ Únie v oblasti znižovania emisií do roku 2040 by mala eurokomisia navrhnúť do šiestich mesiacov po prvom globálnom hodnotení, ktoré by sa na základe Parížskej dohody malo uskutočniť v roku 2023. Poslanci presadili, aby exekutíva EÚ zverejnila odhad maximálneho množstva emisií skleníkových plynov, ktoré bude možné v EÚ vypustiť bez ohrozenia záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody. Takzvaný rozpočet EÚ na emisie skleníkových plynov by mal byť jedným z kritérií definovania nového cieľa na rok 2040.
Komisia do 30. septembra 2023 a následne každých päť rokov zhodnotí kolektívny pokrok dosiahnutý všetkými krajinami EÚ.
Poslancom sa s cieľom zaistiť nezávislé vedecké poradenstvo podarilo presadiť zriadenie Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy. Jej úlohou bude monitorovať dosiahnutý pokrok a sledovať konzistentnosť politík EÚ s klimatickými cieľmi a medzinárodnými záväzkami Únie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Za nariadenie o znižovaní emisií, na ktorom sa v apríli vyjednávači EP dohodli so zástupcami členských štátov, hlasovalo 442 poslancov, 203 bolo proti a 51 sa zdržalo hlasovania.
Klimatický zákon EÚ premieňa politický prísľub Európskej zelenej dohody o dosiahnutí klimatickej neutrality Únie do roku 2050 na záväzok. Nová právna úprava prinesie európskym občanom a podnikom právnu istotu a predvídateľnosť, aby sa na prechod ku klimatickej neutralite mohli náležite pripraviť. Po roku 2050 by sa EÚ mala usilovať o dosiahnutie záporných emisií.
Súčasný cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40 percent v porovnaní s rokom 1990 by sa mal na základe nového klimatického predpisu EÚ zvýšiť aspoň na 55 percent. Európskou komisiou pripravovaný návrh nariadenia o využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF), ktorý je zameraný na regulovanie emisií a ich zachytávanie pri využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve, by mal podporiť zachytávanie uhlíka v EÚ a zvýšiť cieľ redukcie emisií do roku 2030 až na 57 percent.
Cieľ Únie v oblasti znižovania emisií do roku 2040 by mala eurokomisia navrhnúť do šiestich mesiacov po prvom globálnom hodnotení, ktoré by sa na základe Parížskej dohody malo uskutočniť v roku 2023. Poslanci presadili, aby exekutíva EÚ zverejnila odhad maximálneho množstva emisií skleníkových plynov, ktoré bude možné v EÚ vypustiť bez ohrozenia záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody. Takzvaný rozpočet EÚ na emisie skleníkových plynov by mal byť jedným z kritérií definovania nového cieľa na rok 2040.
Komisia do 30. septembra 2023 a následne každých päť rokov zhodnotí kolektívny pokrok dosiahnutý všetkými krajinami EÚ.
Poslancom sa s cieľom zaistiť nezávislé vedecké poradenstvo podarilo presadiť zriadenie Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy. Jej úlohou bude monitorovať dosiahnutý pokrok a sledovať konzistentnosť politík EÚ s klimatickými cieľmi a medzinárodnými záväzkami Únie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
