Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V roku 2011 najviac štátnych občianstiev v krajinách EÚ získali občania Maroka (64.300 osôb), Turecka (48.900), Ekvádoru (33.700) a Indie (31.700).
Autor TASR
Brusel 27. novembra (TASR) - V roku 2011 získalo občianstvo niektorej z vtedajších 27 členských krajín Európskej únie 783.100 osôb. Uviedol dnes štatistický úrad EÚ Eurostat. Ide o štvorpercentný pokles v porovnaní s rokom 2010.
Pokles, ku ktorému došlo po troch po sebe idúcich rokoch nárastu udeľovania občianstva, je zapríčinený najmä nižším počtom udelených občianstiev v štyroch z piatich "najštedrejších" krajín: Británii (177.600 osôb, pokles o deväť percent oproti roku 2010), Francúzsku (114.600, pokles o 20 percent), Španielsku (114.600, pokles o sedem percent) a Taliansku (56.200, pokles o 15 percent). Nárast bol naopak zaznamenaný v Nemecku (109.600, viac o päť percent). Na týchto päť krajín spoločne pripadajú takmer tri štvrtiny všetkých udelených občianstiev na pôde EÚ v roku 2011.
Medzi novými občanmi EÚ pred dvoma rokmi mierne prevažovali ženy (52 percent), kým priemerný vek prisťahovalcov s udeleným občianstvom bol 32,5 roka. Tretina z nich bola vo veku menej ako 25 rokov a takmer polovica vo veku od 25 do 44 rokov.
Najvyšší počet udelených občianstiev v prepočte na 100 cudzincov bol v Maďarsku a v prepočte na tisíc domácich obyvateľov zas v Luxembursku. Slovensko sa v oboch kategóriách ocitlo na konci zoznamu.
Maďarsko v roku 2011 na 100 cudzích štátnych príslušníkom s bydliskom na ich území udelilo 9,8 občianstva. Nasleduje Poľsko (6,7), Švédsko (5,8), Malta (5,3) a Portugalsko (5,2). Najmenej občianstiev vystavili české úrady a slovenské úrady (0,4), potom Lotyšsko (0,6), Estónsko a Rakúsko (0,7). V priemere bolo na 100 cudzincov na pôde EÚ pridelených 2,3 dokumentu o občianstve.
V porovnaní s celkovým počtom obyvateľov každého členského štátu bola najvyššia miera udelených občianstiev v Luxembursku (6,6 na 1000 obyvateľov), vo Švédsku (3,9), Spojenom kráľovstve (2,8) a Belgicku (2,7). Desať členských krajín poskytlo menej ako jedno štátne občianstvo na 1000 obyvateľov, pričom tabuľka ukazuje, že najslabšie boli Slovensko a Bulharsko (0,1). V priemere EÚ udelili členské krajiny 1,6 občianstva na 1000 obyvateľov únie.
Takmer štvrtinu nových občanov EÚ tvoria Maročania, Turci, Ekvádorčania a Indovia. Podľa regiónov ich pôvodu pochádzajú noví občania únie najmä z Afriky (26 percent), Ázie (23 percent), z európskych krajín mimo EÚ (19 percent), Severnej a Južnej Ameriky (17 percent) a až potom z iných členských štátov EÚ (11 percent).
V roku 2011 najviac štátnych občianstiev v krajinách EÚ získali občania Maroka (64.300 osôb), Turecka (48.900), Ekvádoru (33.700) a Indie (31.700).
Rumuni (26.000 osôb) boli zas najväčšiu skupinou občanov v rámci EÚ, ktorí sa rozhodli získať občianstvo iného členského štátu únie. Za nimi nasledovali Poliaci (11.000), Taliani (7500) a Portugalčania (6900).
Pokles, ku ktorému došlo po troch po sebe idúcich rokoch nárastu udeľovania občianstva, je zapríčinený najmä nižším počtom udelených občianstiev v štyroch z piatich "najštedrejších" krajín: Británii (177.600 osôb, pokles o deväť percent oproti roku 2010), Francúzsku (114.600, pokles o 20 percent), Španielsku (114.600, pokles o sedem percent) a Taliansku (56.200, pokles o 15 percent). Nárast bol naopak zaznamenaný v Nemecku (109.600, viac o päť percent). Na týchto päť krajín spoločne pripadajú takmer tri štvrtiny všetkých udelených občianstiev na pôde EÚ v roku 2011.
Medzi novými občanmi EÚ pred dvoma rokmi mierne prevažovali ženy (52 percent), kým priemerný vek prisťahovalcov s udeleným občianstvom bol 32,5 roka. Tretina z nich bola vo veku menej ako 25 rokov a takmer polovica vo veku od 25 do 44 rokov.
Najvyšší počet udelených občianstiev v prepočte na 100 cudzincov bol v Maďarsku a v prepočte na tisíc domácich obyvateľov zas v Luxembursku. Slovensko sa v oboch kategóriách ocitlo na konci zoznamu.
Maďarsko v roku 2011 na 100 cudzích štátnych príslušníkom s bydliskom na ich území udelilo 9,8 občianstva. Nasleduje Poľsko (6,7), Švédsko (5,8), Malta (5,3) a Portugalsko (5,2). Najmenej občianstiev vystavili české úrady a slovenské úrady (0,4), potom Lotyšsko (0,6), Estónsko a Rakúsko (0,7). V priemere bolo na 100 cudzincov na pôde EÚ pridelených 2,3 dokumentu o občianstve.
V porovnaní s celkovým počtom obyvateľov každého členského štátu bola najvyššia miera udelených občianstiev v Luxembursku (6,6 na 1000 obyvateľov), vo Švédsku (3,9), Spojenom kráľovstve (2,8) a Belgicku (2,7). Desať členských krajín poskytlo menej ako jedno štátne občianstvo na 1000 obyvateľov, pričom tabuľka ukazuje, že najslabšie boli Slovensko a Bulharsko (0,1). V priemere EÚ udelili členské krajiny 1,6 občianstva na 1000 obyvateľov únie.
Takmer štvrtinu nových občanov EÚ tvoria Maročania, Turci, Ekvádorčania a Indovia. Podľa regiónov ich pôvodu pochádzajú noví občania únie najmä z Afriky (26 percent), Ázie (23 percent), z európskych krajín mimo EÚ (19 percent), Severnej a Južnej Ameriky (17 percent) a až potom z iných členských štátov EÚ (11 percent).
V roku 2011 najviac štátnych občianstiev v krajinách EÚ získali občania Maroka (64.300 osôb), Turecka (48.900), Ekvádoru (33.700) a Indie (31.700).
Rumuni (26.000 osôb) boli zas najväčšiu skupinou občanov v rámci EÚ, ktorí sa rozhodli získať občianstvo iného členského štátu únie. Za nimi nasledovali Poliaci (11.000), Taliani (7500) a Portugalčania (6900).
