Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 20. máj 2024Meniny má Bernard
< sekcia Zahraničie

Šéfom Európskej komisie sa stal Juncker, gratuloval mu aj Putin

Nový šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Foto: TASR/AP
Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) máva na stretnutí s luxemburským premiérom Jean-Claude Junckerom. Archívne foto. Foto: TASR/AP
Pavol Frešo Foto: TASR/Michal Svítok

Juncker vo funkcii nahradí Portugalčana Josého Manuela Barrosa, ktorý bol na čele EK počas uplynulých dvoch päťročných funkčných období.

Štrasburg 15. júla (TASR) - Novým predsedom Európskej komisie (EK) sa dnes stal bývalý luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. Do funkcie ho dnes zvolila väčšina poslancov europarlamentu v Štrasburgu, informovala agentúra DPA.

Päťdesiatročného Junckera podporilo v 751-člennom Európskom parlamente (EP) v tajnom hlasovaní 422 poslancov, kým 250 poslancov sa vyslovilo proti. Podľa pravidiel na zvolenie do funkcie šéfa EK postačuje jednoduchá väčšina poslancov, teda 376 hlasov, pripomína agentúra MTI.

Juncker vo funkcii nahradí Portugalčana Josého Manuela Barrosa, ktorý bol na čele EK počas uplynulých dvoch päťročných funkčných období.

TASR prináša profil Jeana-Clauda Junckera

Jean-Claude Juncker je luxemburský politik s dlhoročnými skúsenosťami na európskej politickej scéne. Je jedným z autorov Maastrichtskej zmluvy, najmä ustanovení o hospodárskej a menovej únii.

V rokoch 1995 až 2013 bol predsedom vlády Luxemburského veľkovojvodstva. Súčasne s týmto postom zastával už od roku 1989 až do roku 2009 post ministra financií. Tiež je predsedom Kresťanskosociálnej ľudovej strany (CSV). Počas luxemburského predsedníctva Európskej únie v rokoch 1997 a 2005 bol predsedom Európskej rady, respektíve Rady Európskej únie. Sám o sebe s humorom hovorí, že je "zriedkavý produkt".

Jean-Claude Juncker sa narodil 9. decembra 1954 v Redange v Luxembursku. Študoval v belgickom Clairefontaine, bakalársky titul získal na Lýceu Michela Rodangea v Luxemburgu. V roku 1974 vstúpil do CSV. V roku 1979 získal magisterský titul z práva na francúzskej univerzite v Štrasburgu. Nikdy nepracoval ako právnik.

V politike je od roku 1979

Do politiky vstúpil vo veku 25 rokov (1979) ako parlamentný tajomník CSV. Po prvý raz bol do luxemburského parlamentu, Snemovne reprezentantov, zvolený v roku 1984 a hneď sa stal ministrom práce vo vláde Jacquesa Santera. Krátko pred parlamentnými voľbami v roku 1989 mal vážnu autonehodu, dva týždne bol v kóme. Po znovuzvolení sa vrátil do Snemovne reprezentantov a v novej vláde už zastával dve ministerské kreslá. K ministerstvu práce mu pribudlo i ministerstvo financií. Zároveň sa stal guvernérom Svetovej banky. Na začiatku 90. rokov minulého storočia bol predsedom ECOFIN-u (Rada Európskej únie pre ekonomické a finančné záležitosti) a Rady ministrov financií členských štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), ktorá sa podieľala na konečnej verzii Maastrichtskej zmluvy. Zmluvu podpísal v roku 1992 a v tomto období sa stal aj parlamentným lídrom svojej strany (CSV).

V roku 1994 bol po tretí raz zvolený do národného parlamentu. Pokračoval aj v práci na oboch ministerských úradoch. Po oznámení nominácie J. Santera na miesto predsedu Európskej komisie, bol 20. januára 1995 vymenovaný za predsedu luxemburskej vlády. Vzdal sa miesta vo Svetovej banke, ale ponechal si posty ministra práce a ministra financií. Navyše sa ešte stal aj ministrom zahraničných vecí. V prvom funkčnom období v pozícii premiéra sa zameral na prehlbovanie bilaterálnych medzinárodných vzťahov, aby zvýšil prestíž Luxemburska v zahraničí. Známy je jeho mediátorský počin, keď v roku 1996 pri návšteve Dublinu urovnal spor medzi francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom a nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom ohľadom politiky Ekonomickej a monetárnej únie.

V roku 1997 sa na pol roka stal predsedom Európskej rady. Zameral sa na integráciu únie v oblasti sociálnych vecí a vytvoril plán boja proti nezamestnanosti. Inicioval vznik neformálnej skupiny Euro 11 ministrov financií, ktorí sa zamýšľali nad ďalšou monetárnou politikou únie. V roku 1999 bol opätovne zvolený do parlamentu Luxemburského veľkovojvodstva, ponechal si i post premiéra. V roku 2005 sa po druhý raz stal predsedom Európskej rady. V tejto pozícii navštívil aj amerického prezidenta Georgea W. Busha vo Washingtone.

Keď v decembri 2013 opúšťal premiérsky post, bol najdlhšie úradujúcim predsedom vlády v histórii Európskej únie (predtým Európskeho spoločenstva). Vo svojej politickej kariére získal desiatky európskych cien, čestných doktorátov univerzít, čestných občianstiev i členstiev v medzinárodných organizáciách. Je ženatý, bezdetný.

Reakcie zahraničných politikov

Putin gratuloval novému predsedovi EK Jeanovi-Claudovi Junckerovi



Vzťahy Ruska s Európskou úniou prechádzajú "vážnymi skúškami", ale môžu sa napraviť. Povedal to dnes ruský prezident Vladimir Putin novozvolenému predsedovi Európskej komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa.

Putin zároveň zagratuloval bývalému luxemburskému premiérovi po tom, ako jeho novú funkciu odsúhlasil Európsky parlament. "Vzťahy medzi Ruskom a EÚ prechádzajú vážnymi skúškami. Napriek tomu Vladimir Putin vyjadril nádej, že sa budú vyvíjať v duchu spoločného strategického partnerstva," uvádza sa vo vyhlásení.

Vzťahy medzi Moskvou a úniou poškodila ukrajinská kríza, na ktorej pozadí uvalila 28-členná EÚ na Rusko sankcie. Moskva ich odsúdila a kritizovala aj minulotýždňové rozšírenie zoznamu osôb, na ktoré sa v rámci týchto opatrení vzťahuje zmrazenie účtov a zákaz cestovania. EÚ vyzvala proruských separatistov, aby ukončili násilie na východnej Ukrajine.

Le Penová viní Junckera, že má obrovskú moc, Farage ocenil jeho zmysel pre humor

Marine Le Pen
Foto: TASR/AP
Francúzska extrémne pravicová politička a poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Marine Le Penová dnes v Štrasburgu v rámci hlasovania o Jeanovi-Claudovi Junckerovi ako šéfovi Európskej komisie sľúbila, že "zbúra európsku technoštruktúru". Na druhej strane britský europoslanec a líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage označil Junckera za muža s vyvinutým zmyslom pre humor.

"Obrovská moc, ktorú máte, je nelegitímna. To, čo ponúkate ľuďom Európy... je menej demokracie, viac biedy, nerovnosti a znižovanie národnej identity," povedala Le Penová v rámci svojho vystúpenia v pléne EP na adresu prítomného Junckera.

Nigel Farage
Foto: TASR/AP
Luxemburský expremiér na to odvetil, že je rád, že ho Le Penová nevolí, a dodal, že nepotrebuje súhlas od tých, ktorí iba odmietajú, vyčleňujú a šíria nenávisť.

Budúci šéf exekutívy EÚ musel čeliť aj ďalším útokom z tábora euroskeptikov v EP. Farage, ktorý je nielen lídrom strany UKIP, ale aj skupiny Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) v EP, na adresu Junckera uviedol, že je posledným "zasvätencom z Bruselu". Zároveň však dodal, že Juncker má oveľa viac vyvinutý zmysel pre humor, ako väčšina z ľudí, ktorých stretol v rámci európskych inštitúcií.

Reakcie slovenských politikov







Dnešné zvolenie Jeana-Clauda Junckera za predsedu Európskej komisie (EK) je povzbudením pre celú EÚ. Tvrdí to predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo s tým, že ho teší úspech kandidáta EPP.

"Gratulujem pánovi Junckerovi k zvoleniu za predsedu Európskej komisie. Teší ma, že uspel kandidát EPP, ktorej členom je aj strana SDKÚ-DS. Pre Európsku úniu je povzbudením, že medzi jej vedúcich predstaviteľov sa zaradil politik a ekonóm jeho formátu," uviedol Frešo, ktorý ocenil priority, s akými Juncker nastupuje na čelo komisie. "Na základe jeho dlhoročnej práce, ktorá požíva rešpekt, som presvedčený o tom, že riešenia pre pomenované problémy EÚ dokáže presadiť. Únia potrebuje robiť odvážne a zodpovedné rozhodnutia. A práve zárukou takýchto rozhodnutí je voľba pána Junckera za predsedu EK," deklaroval.

Junckerovi gratulujú aj slovenskí europoslanci za SDKÚ-DS Eduard Kukan a Ivan Štefanec. "Máme z toho veľkú radosť. Naše priority v oblasti podpory aktivity a znižovania administratívy sú veľmi podobné, sme si názorovo blízki. Stretli sme sa už počas spoločnej kampane za EPP. Určite budeme spolupracovať a dúfam, že to prinesie dobré výsledky," povedal Štefanec.

Ako štátnika a skúseného politika a pragmatika vníma Junckera Kukan. "Takú osobnosť v súčasnosti EÚ potrebuje, aby dokázala využiť svoj potenciál rastu. Jeana-Clauda sme podporovali od summitu EPP v marci. Dúfam, že dokáže priviesť úniu k obnoveniu ekonomického rastu a zlepšeniu jej pozície na medzinárodnej scéne. Som tiež rád, že vo svojom prejave odmietol delenie na nové a staré členské štáty," odkázal.

Najmenej desať slovenských europoslancov podporilo Junckera za šéfa EK

Eduard Kukan
Foto: TASR/Štefan Puškáš



Poslanec Eduard Kukan (SDKÚ) v rozhovore pre TASR už pred hlasovaním uviedol, že bude hlasovať za Junckera, pretože ide o skúseného európskeho politika.

"Hovoril o veciach jednoduchým jazykom, ale zrozumiteľne, hovoril o všetkých dôležitých otázkach budúcnosti EÚ, či už sú to obchodné rokovania s USA, boj proti byrokracii, digitálna agenda a ďalšie dôležité otázky. Jeho riešenia sa mi zdajú veľmi praktické, nepoužíva nejaké filozofické konštrukcie," opísal Kukan Junckerovo vystúpenie v pléne EP.




Ivan Štefanec, archívne foto
Foto: TASR
Za Junckera hlasovali aj poslanci Ivan Štefanec (SDKÚ), Anna Záborská a Miroslav Mikolášik (obaja KDH) a ako od členov frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS) sa to očakávalo aj od Józsefa Nagya (Most-Híd) a Pála Csákyho (SMK).

Vladimír Maňka
Foto: TASR/Dušan Hein



Poslanci Vladimír Maňka a Monika Smolková potvrdili, že Juncker získal podporu všetkých štyroch slovenských poslancov za Smer-SD, ktorí sú v skupine socialistov a demokratov (S&D).

"Hlasoval som za. Poznám ho už desať rokov. Program, ktorý predstavil, zohľadňuje aj naše požiadavky. Chceme, aby bola väčšia zamestnanosť, aby pokračoval boj proti daňovým podvodom a daňovým rajom," povedal Maňka na adresu Junckera. A pripomenul, že Juncker bol 19 rokov nielen luxemburským premiérom, ale aj ministrom financií, pričom v europarlamente sedí viacero bývalých ministrov financií a všetci podporili Junckerovu kandidatúru.

Jana Žitňanská
Foto: TASR/Martin Baumann



"Hlasovala som proti. Už dopredu som hovorila, že Junckera nepodporím. Nepozdáva sa mi, ak sa dopredu uzavrie ani nie dohoda, ale obchod, keď sa dve strany dohodnú na tom, kto koho podporí vo funkcii. Predstiera sa nejaká demokracia, aj keď je všetko dohodnuté," zdôvodnila svoj postoj poslankyňa Jana Žitňanská (NOVA). A dodala, že EÚ by na tomto poste potrebovala niekoho temperamentnejšieho a charizmatickejšieho, kto by dokázal úniu potiahnuť správnym smerom.

Branislav Škripek
Foto: TASR/Pavel Neubuer



Jej kolega z tábora ECR Branislav Škripek (OĽaNO) zdôraznil, že spôsob, akým bol Juncker uvedený na hlasovanie do europarlamentu, nie je demokratický a že išlo o zákulisnú dohodu a nie vôľu občanov v európskych voľbách.

"Tento muž rád jedná v tieni, má vyjadrenia, ktoré nevieme, čo znamenajú, a rád hovorí o tom, že potrebujeme silnejšiu Európou, ale nevieme, čo to znamená," konštatoval Škripek.



J.-C. Juncker je dobrou voľbou pre post šéfa EK, stojí vo vyhlásení KDH

Ján Figeľ
Foto: TASR/Štefan Puškáš



Zvolenie Jeana-Clauda Junckera za predsedu Európskej komisie (EK) bolo dobrou voľbou. Uviedol to dnes predseda KDH Ján Figeľ s tým, že ide o skúseného štátnika, ktorý dokáže viesť s občanmi a s inštitúciami politický a otvorený dialóg s cieľom hľadať riešenia súčasných problémov Európy i okolitého sveta.

"Tým, že je Juncker z malého Luxemburska a pozná dobre zloženie a fungovanie Európskej rady a Euroskupiny, má dobré predpoklady uprednostňovať komunitárnu metódu politiky únie a vyvažovať v spoločenstve pôsobenie a úlohy veľkých a menších krajín," myslí si Figeľ.

Ako predstaviteľ ľudových strán zo Slovenska sa Figeľ zúčastní na summite lídrov Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorý sa koná v stredu 16. júla v Bruseli. Hlavným bodom rokovania je návrh na obsadenie ďalších kľúčových postov v inštitúciách EÚ - predsedu Európskej rady a vysokého predstaviteľa Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie. "EĽS ako víťaz májových eurovolieb v únii má ambíciu obsadiť dva z troch hlavných postov. Predseda Európskej komisie Juncker je jedným z nich. Som rád, že priebeh predbežných rokovaní zatiaľ potvrdzuje rešpektovanie vôle občanov vyjadrenej na európskej a národných úrovniach. Iný vývoj by oslabil vnútornú a vonkajšiu dôveryhodnosť inštitúcií EÚ," dodal Figeľ.