MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Ani jeden z nich však podľa prieskumu nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov a tak sa Hollande a Sarkozy opäť stretnú v druhom kole 6. mája. Hollandea znepokojil dobrý výsledok Le Penovej.
Autor TASR
,aktualizované Paríž 22. apríla (TASR) - Predpokladaný víťaz dnešného prvého kola francúzskych prezidentských volieb Francois Hollande vyjadril znepokojenie nad dobrým výsledkom krajne pravicovej Marine Le Penovej, ktorá podľa čiastkových výsledkov skončila na treťom mieste so ziskom takmer 20 percent hlasov.
Po sčítaní 56 percent odovzdaných hlasov získal Hollande 27,6 percenta, zatiaľ čo úradujúci prezident Nicolas Sarkozy 26,6 percenta hlasov. Le Penovú podporilo 19,7 percenta voličov. Do druhého kola volieb takmer iste postupujú Hollande a Sarkozy.
Prvé povolebné vyhlásenia
V prvom vystúpení po skončení volieb Hollande prisľúbil, že v prípade zvolenia za prezidenta bude - na rozdiel od Sarkozyho - usilovať o zjednotenie francúzskej spoločnosti. Už aj čiastkové výsledky volieb podľa neho dokazujú, že Francúzi odmietli politický kurz doterajšieho prezidenta. Z toho však podľa Hollandea nanešťatie profitovala aj krajná pravica.
Nicolas Sarkozy v prvej povolebnej reakcii vyhlásil, že výsledky hlasovania poukazujú na dôležitosť snáh o kontrolu prisťahovalectva a záchranu pracovných miest. Zdôraznil, že si silne uvedomuje obavy svojich spoluobčanov, ktorí si chcú predovšetkým zachovať svoj životný štýl.
So svojím socialistickým súperom by sa chcel pred druhým kolom stretnúť v troch debatách na témy ekonomiky, sociálnych a zahraničnopolitických otázok. Súčasne vyjadril presvedčenie, že môže nad Hollandeom zvíťaziť a vyzval voličov z celého politického spektra, aby ho podporili "z lásky k vlasti".
Nečakane dobrý výsledok Le Penovej
Le Penová, líderka krajne pravicového Národného frontu, reagovala na svoj nečakane dobrý volebný výsledok nadšeným vyhlásením, že bitka o Francúzsko sa ešte len začala. Voľby sú podľa nej začiatkom zjednocovania francúzskych vlastencov z radov pravice aj ľavice. Žiaden kandidát Národného frontu ešte nikdy nezískal v prvom kole prezidentských volieb toľko hlasov ako dnes Le Penová.
Volebná účasť bola podľa odhadov prekvapivo vysoká, keď dosiahla zhruba 80 percent.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy dnes hodil svoj hlas do volebnej urny ako posledný z desiatich kandidátov. Sprevádzaný manželkou Carlou odvolil v luxusnom 16. parížskom obvode neďaleko svojho bydliska. Pri odchode z volebnej miestnosti zamával novinárom, ale s médiami nehovoril.
Jeho najväčší súper, socialista Francois Hollande, volil v meste Tulle vo vidieckom regióne Corréze, ktorý v parlamente zastupuje. Sprevádzala ho partnerka Valerie Trierweilerová. Hollande povedal reportérom, že ide o "dôležitý moment" a on je pripravený, ale predovšetkým rešpektuje želania francúzskeho ľudu.
Už v sobotu sa začali voľby vo francúzskych zámorských územiach, kde mohlo svoj hlas odovzdať takmer 900.000 voličov. Dôvodom skoršieho začiatku volieb je veľký časový rozdiel medzi nimi a Európou.
Francúzsky prezident môže byť v úrade najviac na dve päťročné (predtým sedemročné) funkčné obdobia. Francúzsko malo od roku 1958 (piata republika) šesť prezidentov. Zatiaľ len jeden - Valéry Giscard d'Estaing (1974-1981) - nebol zvolený na druhé funkčné obdobie. Georges Pompidou zomrel v roku 1974, dva roky pred koncom svojho prvého mandátu.
Po sčítaní 56 percent odovzdaných hlasov získal Hollande 27,6 percenta, zatiaľ čo úradujúci prezident Nicolas Sarkozy 26,6 percenta hlasov. Le Penovú podporilo 19,7 percenta voličov. Do druhého kola volieb takmer iste postupujú Hollande a Sarkozy.
Prvé povolebné vyhlásenia
V prvom vystúpení po skončení volieb Hollande prisľúbil, že v prípade zvolenia za prezidenta bude - na rozdiel od Sarkozyho - usilovať o zjednotenie francúzskej spoločnosti. Už aj čiastkové výsledky volieb podľa neho dokazujú, že Francúzi odmietli politický kurz doterajšieho prezidenta. Z toho však podľa Hollandea nanešťatie profitovala aj krajná pravica.
Nicolas Sarkozy v prvej povolebnej reakcii vyhlásil, že výsledky hlasovania poukazujú na dôležitosť snáh o kontrolu prisťahovalectva a záchranu pracovných miest. Zdôraznil, že si silne uvedomuje obavy svojich spoluobčanov, ktorí si chcú predovšetkým zachovať svoj životný štýl.
So svojím socialistickým súperom by sa chcel pred druhým kolom stretnúť v troch debatách na témy ekonomiky, sociálnych a zahraničnopolitických otázok. Súčasne vyjadril presvedčenie, že môže nad Hollandeom zvíťaziť a vyzval voličov z celého politického spektra, aby ho podporili "z lásky k vlasti".
Nečakane dobrý výsledok Le Penovej
Le Penová, líderka krajne pravicového Národného frontu, reagovala na svoj nečakane dobrý volebný výsledok nadšeným vyhlásením, že bitka o Francúzsko sa ešte len začala. Voľby sú podľa nej začiatkom zjednocovania francúzskych vlastencov z radov pravice aj ľavice. Žiaden kandidát Národného frontu ešte nikdy nezískal v prvom kole prezidentských volieb toľko hlasov ako dnes Le Penová.
Volebná účasť bola podľa odhadov prekvapivo vysoká, keď dosiahla zhruba 80 percent.
Krátke profily desiatich prezidentských kandidátov 1. kola
Francois Hollande (57): Poslanec a bývalý predseda Socialistickej strany chce vytvoriť 60.000 nových pracovných miest v oblasti školstva a 150.000 pracovných miest pre mladých ľudí v chudobných oblastiach. Mieni to dosiahnuť predovšetkým zvyšovaním daní. So svojou bývalou partnerkou Ségolene Royalovou, ktorá neúspešne kandidovala za socialistov na prezidenta v roku 2007, má štyri deti. Jeho súčasnou partnerkou je novinárka Valérie Trierweilerová.
Nicolas Sarkozy (57): Získal uznanie za zvládnutie krízy v eurozóne a angažovanie v niektorých zahraničnopolitických otázkach (napríklad Líbya), nepodarilo sa mu však realizovať mnoho reforiem, ktoré sľúbil Francúzom. Kandidát vládnucej Únie pre ľudové hnutie (UMP) sľubuje v druhom funkčnom období zníženie každoročného počtu imigrantov a zvýšenie konkurencieschopnosti francúzskeho trhu práce. Sarkozy je ženatý s bývalou modelkou a speváčkou Carlou Bruniovou, s ktorou má šesťmesačnú dcéru.
Marine Le Penová (43): Líderka Národného frontu (FN) sa pokúsila zmierniť imidž krajne pravicovej strany, ktorú založil jej otec Jean-Marie Le Pen. V kampani kládla dôraz najmä na prisťahovalectvo a bezpečnosť. Varovala pred "islamizáciou" Francúzska a tvrdí, že krajina by mala opustiť eurozónu. Je rozvedená a má tri deti.
Jean-Luc Melenchon (60): Kandidát Ľavicového frontu (FG), koalície strán, zahŕňajúcej aj komunistov, je veľkým prekvapením volieb. Bývalý socialistický senátor prilákal obrovské davy na predvolebných zhromaždeniach, kde vyzýval, aby občania si vzali moc od veľkých korporácií a bankárov. Melenchon chce zvýšiť minimálnu mzdu o 20 percent a zakázať ratingovým agentúram hodnotiť štátny dlh.
François Bayrou (60): Bývalý minister školstva sa tretíkrát uchádza o prezidentský úrad za centristické Demokratické hnutie (MoDem). V roku 2007 skončil tretí. Prezentuje sa ako kandidát "pravdy". Sľubuje znížiť výdavky a zvýšiť príjmy, s nezamestnanosťou sa chce vyrovnať podporou francúzskych výrobkov.
Eva Jolyová (68): Narodila sa v Nórsku. Bývalá sudkyňa si urobila meno vyšetrovaním škandálov okolo zaniknutej ropnej spoločnosti Elf Aquitaine. K jej imidžu patrili sýto červené okuliare, ktoré nedávno vymenila za zelené.
Nicolas Dupont-Aignan (51): Bývalý člen UMP chce odchod Francúzska z Európskej únie, podporuje "inteligentný protekcionizmus".
Philippe Poutouputo (45): Zamestnanec automobilky Ford pri Bordeaux kandiduje za trockistickú Novú antikapitalistickú stranu (NPA). Jeho heslo v kampani bolo "čo najmenej práce a čo najväčšie zárobky".
Nathalie Arthaudová (42): Učiteľka a kandidátka strany Lutte Ouvriere (Robotnícky boj) navrhuje okrem iných opatrení zakázať prepúšťanie.
Jacques Cheminade (70): Označuje sa za ľavicového gaullistu a jeho cieľom je "svet bez City (londýnska finančná štvrť) a Wall Street".
Viac ako 44,5 milióna voličov mohlo od 08.00 h do 20.00 h SELČ rozhodnúť o tom, či v nasledujúcich piatich rokoch bude najvyššiu štátnu funkciu vykonávať opäť konzervatívec Nicolas Sarkozy, alebo ho nahradí socialista François Hollande.Francois Hollande (57): Poslanec a bývalý predseda Socialistickej strany chce vytvoriť 60.000 nových pracovných miest v oblasti školstva a 150.000 pracovných miest pre mladých ľudí v chudobných oblastiach. Mieni to dosiahnuť predovšetkým zvyšovaním daní. So svojou bývalou partnerkou Ségolene Royalovou, ktorá neúspešne kandidovala za socialistov na prezidenta v roku 2007, má štyri deti. Jeho súčasnou partnerkou je novinárka Valérie Trierweilerová.
Nicolas Sarkozy (57): Získal uznanie za zvládnutie krízy v eurozóne a angažovanie v niektorých zahraničnopolitických otázkach (napríklad Líbya), nepodarilo sa mu však realizovať mnoho reforiem, ktoré sľúbil Francúzom. Kandidát vládnucej Únie pre ľudové hnutie (UMP) sľubuje v druhom funkčnom období zníženie každoročného počtu imigrantov a zvýšenie konkurencieschopnosti francúzskeho trhu práce. Sarkozy je ženatý s bývalou modelkou a speváčkou Carlou Bruniovou, s ktorou má šesťmesačnú dcéru.
Marine Le Penová (43): Líderka Národného frontu (FN) sa pokúsila zmierniť imidž krajne pravicovej strany, ktorú založil jej otec Jean-Marie Le Pen. V kampani kládla dôraz najmä na prisťahovalectvo a bezpečnosť. Varovala pred "islamizáciou" Francúzska a tvrdí, že krajina by mala opustiť eurozónu. Je rozvedená a má tri deti.
Jean-Luc Melenchon (60): Kandidát Ľavicového frontu (FG), koalície strán, zahŕňajúcej aj komunistov, je veľkým prekvapením volieb. Bývalý socialistický senátor prilákal obrovské davy na predvolebných zhromaždeniach, kde vyzýval, aby občania si vzali moc od veľkých korporácií a bankárov. Melenchon chce zvýšiť minimálnu mzdu o 20 percent a zakázať ratingovým agentúram hodnotiť štátny dlh.
François Bayrou (60): Bývalý minister školstva sa tretíkrát uchádza o prezidentský úrad za centristické Demokratické hnutie (MoDem). V roku 2007 skončil tretí. Prezentuje sa ako kandidát "pravdy". Sľubuje znížiť výdavky a zvýšiť príjmy, s nezamestnanosťou sa chce vyrovnať podporou francúzskych výrobkov.
Eva Jolyová (68): Narodila sa v Nórsku. Bývalá sudkyňa si urobila meno vyšetrovaním škandálov okolo zaniknutej ropnej spoločnosti Elf Aquitaine. K jej imidžu patrili sýto červené okuliare, ktoré nedávno vymenila za zelené.
Nicolas Dupont-Aignan (51): Bývalý člen UMP chce odchod Francúzska z Európskej únie, podporuje "inteligentný protekcionizmus".
Philippe Poutouputo (45): Zamestnanec automobilky Ford pri Bordeaux kandiduje za trockistickú Novú antikapitalistickú stranu (NPA). Jeho heslo v kampani bolo "čo najmenej práce a čo najväčšie zárobky".
Nathalie Arthaudová (42): Učiteľka a kandidátka strany Lutte Ouvriere (Robotnícky boj) navrhuje okrem iných opatrení zakázať prepúšťanie.
Jacques Cheminade (70): Označuje sa za ľavicového gaullistu a jeho cieľom je "svet bez City (londýnska finančná štvrť) a Wall Street".
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy dnes hodil svoj hlas do volebnej urny ako posledný z desiatich kandidátov. Sprevádzaný manželkou Carlou odvolil v luxusnom 16. parížskom obvode neďaleko svojho bydliska. Pri odchode z volebnej miestnosti zamával novinárom, ale s médiami nehovoril.
Jeho najväčší súper, socialista Francois Hollande, volil v meste Tulle vo vidieckom regióne Corréze, ktorý v parlamente zastupuje. Sprevádzala ho partnerka Valerie Trierweilerová. Hollande povedal reportérom, že ide o "dôležitý moment" a on je pripravený, ale predovšetkým rešpektuje želania francúzskeho ľudu.
Už v sobotu sa začali voľby vo francúzskych zámorských územiach, kde mohlo svoj hlas odovzdať takmer 900.000 voličov. Dôvodom skoršieho začiatku volieb je veľký časový rozdiel medzi nimi a Európou.
Francúzsky prezident môže byť v úrade najviac na dve päťročné (predtým sedemročné) funkčné obdobia. Francúzsko malo od roku 1958 (piata republika) šesť prezidentov. Zatiaľ len jeden - Valéry Giscard d'Estaing (1974-1981) - nebol zvolený na druhé funkčné obdobie. Georges Pompidou zomrel v roku 1974, dva roky pred koncom svojho prvého mandátu.
Doterajší francúzsky prezidenti a ich volebné zisky od roku 1958
Vo Francúzsku sa konalo od prijatia ústavy 5. republiky (1958) osem prezidentských volieb. Prinášame volebné výsledky doterajších francúzskych prezidentov:
- Charles de Gaulle: Generál, ktorý viedol francúzsky odboj počas druhej svetovej vojny, bol prvým prezidentom 5. francúzskej republiky (1958-1969). V roku 1958 bol ešte zvolený zborom voliteľov. V priamych prezidentských voľbách v roku 1965 získal 55,2 percenta hlasov. Odstúpil v roku 1969, zomrel o rok neskôr.
- Georges Pompidou: Dôverník de Gaulla, bol zvolený v roku 1969 (získal 58,2 percenta hlasov) a zostal v úrade až do svojej smrti v roku 1974.
- Valery Giscard d'Estaing: Politík pravého stredu získal 50,8 percenta vo voľbách v roku 1974. V roku 1981 ho porazil socialista Francois Mitterrand. Spolu s nemeckým kancelárom Helmutom Schmidtom iniciovali summity hlavných ekonomických mocností (pôvodne skupina G6). Má 86 rokov, napísal niekoľko románov.
- François Mitterrand: Zatiaľ jediný socialistický a najdlhšie slúžiaci francúzsky prezident (1981-1995) obdobia piatej republiky sa dostal k moci v roku 1981 až na tretí pokus so ziskom 51,8 percenta hlasov. V roku 1988 dosiahol ešte lepší výsledok - 54 percent. V rokoch 1986-1988 a od roku 1993 musel spolupracovať s konzervatívnou vládou (kohabitácia). Inicioval zriadenie Európskej centrálnej banky a vytvorenie eurozóny. Zomrel na rakovinu v roku 1996.
- Jacques Chirac: Gaullistický politik dostal 51,8 percenta hlasov v roku 1995. V roku 2000 sa uskutočnilo referendum, ktoré skrátilo funkčné obdobie prezidenta zo sedem na päť rokov. Do druhého obdobia v úrade vstúpil Chirac v roku 2002 s vyše 82-percentnou podporou, keď v druhom kole porazil krajne pravicového politika Jeana-Marie Le Pena. Má 79 rokov.
- Nicolas Sarkozy: Konzervatívny politík sa dostal k moci v roku 2007, keď so ziskom 53 percent hlasov porazil socialistickú kandidátku Ségolene Royalovú. Tento rok sa usiluje o druhé funkčné obdobie, ale prieskumy predpovedajú, že v druhom kole podľahne kandidátovi socialistov Françoisovi Hollandovi.
Vo Francúzsku sa konalo od prijatia ústavy 5. republiky (1958) osem prezidentských volieb. Prinášame volebné výsledky doterajších francúzskych prezidentov:
- Charles de Gaulle: Generál, ktorý viedol francúzsky odboj počas druhej svetovej vojny, bol prvým prezidentom 5. francúzskej republiky (1958-1969). V roku 1958 bol ešte zvolený zborom voliteľov. V priamych prezidentských voľbách v roku 1965 získal 55,2 percenta hlasov. Odstúpil v roku 1969, zomrel o rok neskôr.
- Georges Pompidou: Dôverník de Gaulla, bol zvolený v roku 1969 (získal 58,2 percenta hlasov) a zostal v úrade až do svojej smrti v roku 1974.
- Valery Giscard d'Estaing: Politík pravého stredu získal 50,8 percenta vo voľbách v roku 1974. V roku 1981 ho porazil socialista Francois Mitterrand. Spolu s nemeckým kancelárom Helmutom Schmidtom iniciovali summity hlavných ekonomických mocností (pôvodne skupina G6). Má 86 rokov, napísal niekoľko románov.
- François Mitterrand: Zatiaľ jediný socialistický a najdlhšie slúžiaci francúzsky prezident (1981-1995) obdobia piatej republiky sa dostal k moci v roku 1981 až na tretí pokus so ziskom 51,8 percenta hlasov. V roku 1988 dosiahol ešte lepší výsledok - 54 percent. V rokoch 1986-1988 a od roku 1993 musel spolupracovať s konzervatívnou vládou (kohabitácia). Inicioval zriadenie Európskej centrálnej banky a vytvorenie eurozóny. Zomrel na rakovinu v roku 1996.
- Jacques Chirac: Gaullistický politik dostal 51,8 percenta hlasov v roku 1995. V roku 2000 sa uskutočnilo referendum, ktoré skrátilo funkčné obdobie prezidenta zo sedem na päť rokov. Do druhého obdobia v úrade vstúpil Chirac v roku 2002 s vyše 82-percentnou podporou, keď v druhom kole porazil krajne pravicového politika Jeana-Marie Le Pena. Má 79 rokov.
- Nicolas Sarkozy: Konzervatívny politík sa dostal k moci v roku 2007, keď so ziskom 53 percent hlasov porazil socialistickú kandidátku Ségolene Royalovú. Tento rok sa usiluje o druhé funkčné obdobie, ale prieskumy predpovedajú, že v druhom kole podľahne kandidátovi socialistov Françoisovi Hollandovi.
