Attack on Prime Minister
News in English
Prezident Ivan Gašparovič počas návštevy Bosny pripomenul, že aj Slovensko muselo prejsť ťažkú cestu, kým sa stalo plnohodnotným členom Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
Autor TASR
,aktualizované Sarajevo 27. novembra (TASR) – Slovenský prezident Ivan Gašparovič je presvedčený o tom, že Bosna a Hercegovina by už mohla po 17 rokoch od podpísania Daytonskej dohody prebrať plnú zodpovednosť za svoju budúcnosť.
"Má na to kapacitu," vyhlásil po dnešnom stretnutí s členmi tamojšieho predsedníctva Gašparovič, ktorý je na dvojdňovej oficiálnej návšteve Bosny a Hercegoviny.
Podľa neho by spolupráca mohla byť intenzívnejšia najmä v plnení podmienok cestovnej mapy, keďže termíny, s ktorými súhlasili politickí predstavitelia federácie, sa neplnia podľa dohody.
Gašparovič pripomenul, že aj Slovensko muselo prejsť ťažkú cestu, kým sa stalo plnohodnotným členom Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
"Chceli sme to a preto sme sa podrobili plneniu všetkých predpísaných podmienok, hoci neboli jednoduché a ľahké," zdôraznil. Podľa neho najpodstatnejším bol jednotný politický záujem a zhoda na vstupe do Únie. "Nebyť nášho členstva, Slovensko by oveľa ťažšie prekonávalo krízu, ktorá je v Európe a vo svete," konštatoval Gašparovič.
Vyjadril presvedčenie, že jeho cesta bude impulzom pre ďalší integračný postup Bosny a Hercegoviny, ale aj pre rozšírenie obchodnej a ekonomickej spolupráce oboch krajín.
Aktuálny šéf bosnianskeho predsedníctva Nebojša Radmanovič poďakoval za podporu Slovenska pri eurointegračných snahách federácie.
"Má na to kapacitu," vyhlásil po dnešnom stretnutí s členmi tamojšieho predsedníctva Gašparovič, ktorý je na dvojdňovej oficiálnej návšteve Bosny a Hercegoviny.
Podľa neho by spolupráca mohla byť intenzívnejšia najmä v plnení podmienok cestovnej mapy, keďže termíny, s ktorými súhlasili politickí predstavitelia federácie, sa neplnia podľa dohody.
Gašparovič pripomenul, že aj Slovensko muselo prejsť ťažkú cestu, kým sa stalo plnohodnotným členom Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
"Chceli sme to a preto sme sa podrobili plneniu všetkých predpísaných podmienok, hoci neboli jednoduché a ľahké," zdôraznil. Podľa neho najpodstatnejším bol jednotný politický záujem a zhoda na vstupe do Únie. "Nebyť nášho členstva, Slovensko by oveľa ťažšie prekonávalo krízu, ktorá je v Európe a vo svete," konštatoval Gašparovič.
Vyjadril presvedčenie, že jeho cesta bude impulzom pre ďalší integračný postup Bosny a Hercegoviny, ale aj pre rozšírenie obchodnej a ekonomickej spolupráce oboch krajín.
Aktuálny šéf bosnianskeho predsedníctva Nebojša Radmanovič poďakoval za podporu Slovenska pri eurointegračných snahách federácie.
Radmanovič: Znovuzavedenie víz by bolo úderom pre občanov Bosny a Hercegoviny
Znovuzavedenie vízovej povinnosti zo strany Európskej únie pre Bosnu a Hercegovinu by bolo úderom pre všetkých jej obyvateľov, nie pre politikov. Na dnešnej tlačovej konferencii to po stretnutí s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom vyhlásil úradujúci predseda Predsedníctva Bosny a Hercegoviny Nebojša Radmanovič.
"Myslím si, že sa to nakoniec nestane, pretože sme Európania a takto môžeme využívať jednu zo základných európskych slobôd, ktorou je sloboda pohybu," dodal Radmanovič.
Viaceré členské štáty EÚ sú za opätovné zavedenie vízového režimu pre krajiny západného Balkánu, čo je dôsledok vysokého nárastu počtu neoprávnených žiadateľov o azyl z tohto regiónu. Počet žiadateľov o azyl z krajín západného Balkánu v priestore EÚ sa v ostatných mesiacoch zvýšil o 75 percent.
Radmanovič upozornil, že z tohto počtu iba veľmi málo ľudí prichádza z Bosny a Hercegoviny. "V našej krajine sme prijali všetky opatrenia na to, aby sa toto číslo znížilo na minimum. Myslím si, že podobné kroky sa realizujú aj v ostatných krajinách v regióne," uviedol.
Žiadosť na preskúmanie možnosti obnovenia vízovej povinnosti pre Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko prišla od predstaviteľov Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska a Nemecka. Európska únia zároveň požiadala uvedené krajiny, aby predstavili opatrenia na zastavenie tohto fenoménu.
Znovuzavedenie vízovej povinnosti zo strany Európskej únie pre Bosnu a Hercegovinu by bolo úderom pre všetkých jej obyvateľov, nie pre politikov. Na dnešnej tlačovej konferencii to po stretnutí s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom vyhlásil úradujúci predseda Predsedníctva Bosny a Hercegoviny Nebojša Radmanovič.
"Myslím si, že sa to nakoniec nestane, pretože sme Európania a takto môžeme využívať jednu zo základných európskych slobôd, ktorou je sloboda pohybu," dodal Radmanovič.
Viaceré členské štáty EÚ sú za opätovné zavedenie vízového režimu pre krajiny západného Balkánu, čo je dôsledok vysokého nárastu počtu neoprávnených žiadateľov o azyl z tohto regiónu. Počet žiadateľov o azyl z krajín západného Balkánu v priestore EÚ sa v ostatných mesiacoch zvýšil o 75 percent.
Radmanovič upozornil, že z tohto počtu iba veľmi málo ľudí prichádza z Bosny a Hercegoviny. "V našej krajine sme prijali všetky opatrenia na to, aby sa toto číslo znížilo na minimum. Myslím si, že podobné kroky sa realizujú aj v ostatných krajinách v regióne," uviedol.
Žiadosť na preskúmanie možnosti obnovenia vízovej povinnosti pre Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko prišla od predstaviteľov Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska a Nemecka. Európska únia zároveň požiadala uvedené krajiny, aby predstavili opatrenia na zastavenie tohto fenoménu.
