Attack on Prime Minister
News in English
Poslanec opozičnej strany Kadima Zeev Bielski naproti tomu vo februári varoval, že izraelská armáda nie je pripravená chrániť obyvateľstvo pred mohutnými raketovými útokmi.
Autor TASR
Jeruzalem 3. apríla (TASR) - Izraelská armáda počíta v prípade vojny v Iránom s menej ako 300 mŕtvymi v Izraeli, ak by konflikt trval tri týždne a prebiehal na viacerých frontoch. Informovali o tom dnes izraelské internetové médiá s odvolaním sa na televíziu Channel-10.
Na zasadnutí izraelského bezpečnostného kabinetu opísali vojenskí experti podľa správ "najhorší možný scenár", pri ktorom by v rámci iránskeho protiúderu na Izrael smerovali tisíce rakiet z Libanonu, Sýrie a pásma Gazy. Do úvahy vzali aj to, že v tomto roku by izraelský protiraketový systém Železná kupola ešte nebol úplne prevádzkyschopný.
Je potrebné rátať aj s raketovými útokmi z Iránu, povedal vojenskí experti ministrom. Zdôraznili však, že úderná sila konvenčných iránskych rakiet je obmedzená.
Izraelský minister obrany Ehud Barak vlani v súvislosti s možnou vojnou s Iránom povedal, že jeho krajina si ju neželá. Ak by však bol Izrael do vojny zatiahnutý, obavy z obrovských strát na životoch podľa neho nie sú odôvodnené. Nešlo by o 500.000, 5000 ani 500 zabitých, vyhlásil Barak.
Poslanec opozičnej strany Kadima Zeev Bielski naproti tomu vo februári varoval, že izraelská armáda nie je pripravená chrániť obyvateľstvo pred mohutnými raketovými útokmi. Takmer štvrtina Izraelčanov podľa neho nemá prístup k protileteckým krytom.
Izrael predpokladá, že na židovský štát je namierených približne 100.000 rakiet, z ktorých väčšinu má pod kontrolou Sýria, libanonský Hizballáh a palestínsky Hamas.
Izraelskí experti sa však domnievajú, že títo spojenci Iránu by sa v prípade izraelsko-iránskeho konfliktu nemuseli ponáhľať na pomoc Teheránu. Museli by totiž rátať s vojenskými protiúdermi Izraela.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Ehud Barak už opakovane zdôraznili, že útok na iránske vojenské zariadenia by nemusel nevyhnutne viesť ku koordinovanému útoku na Izrael. V každom prípade by však bola väčším nebezpečenstvom možnosť, že Irán získa jadrové zbrane.
Na zasadnutí izraelského bezpečnostného kabinetu opísali vojenskí experti podľa správ "najhorší možný scenár", pri ktorom by v rámci iránskeho protiúderu na Izrael smerovali tisíce rakiet z Libanonu, Sýrie a pásma Gazy. Do úvahy vzali aj to, že v tomto roku by izraelský protiraketový systém Železná kupola ešte nebol úplne prevádzkyschopný.
Je potrebné rátať aj s raketovými útokmi z Iránu, povedal vojenskí experti ministrom. Zdôraznili však, že úderná sila konvenčných iránskych rakiet je obmedzená.
Izraelský minister obrany Ehud Barak vlani v súvislosti s možnou vojnou s Iránom povedal, že jeho krajina si ju neželá. Ak by však bol Izrael do vojny zatiahnutý, obavy z obrovských strát na životoch podľa neho nie sú odôvodnené. Nešlo by o 500.000, 5000 ani 500 zabitých, vyhlásil Barak.
Poslanec opozičnej strany Kadima Zeev Bielski naproti tomu vo februári varoval, že izraelská armáda nie je pripravená chrániť obyvateľstvo pred mohutnými raketovými útokmi. Takmer štvrtina Izraelčanov podľa neho nemá prístup k protileteckým krytom.
Izrael predpokladá, že na židovský štát je namierených približne 100.000 rakiet, z ktorých väčšinu má pod kontrolou Sýria, libanonský Hizballáh a palestínsky Hamas.
Izraelskí experti sa však domnievajú, že títo spojenci Iránu by sa v prípade izraelsko-iránskeho konfliktu nemuseli ponáhľať na pomoc Teheránu. Museli by totiž rátať s vojenskými protiúdermi Izraela.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Ehud Barak už opakovane zdôraznili, že útok na iránske vojenské zariadenia by nemusel nevyhnutne viesť ku koordinovanému útoku na Izrael. V každom prípade by však bola väčším nebezpečenstvom možnosť, že Irán získa jadrové zbrane.
