Attack on Prime Minister
News in English
Viktor Orbán v utorok vyhlásil, že o vydaní Safarova do Azerbajdžanu rozhodol pred dvoma týždňami on osobne.
Autor TASR
Budapešť 12. septembra (TASR) – Kauzou azerbajdžanského dôstojníka Ramila Sahiba Safarova, ktorá sa začala v roku 2004, sa Maďarsko chtiac či nechtiac zapojilo do azerbajdžansko-arménskeho konfliktu a chcelo z neho vystúpiť vydaním Safarova. Vyhlásil to dnes v Budapešti na zasadnutí zahraničného výboru parlamentu šéf maďarskej diplomacie János Martonyi.
Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Martonyi poprel dohady, že by za vydaním vraha arménskeho vojaka do Azerbajdžanu stáli zákulisné dohody Maďarska s Azerbajdžanom.
Minister v reakcii na otázky opozičných členov parlamentného výboru odmietol zverejniť postoje jednotlivých rezortov k otázke vydania Safarova. "Rozhodla o tom vláda ako celok, zodpovednosť za rozhodnutie nesú všetci jej členovia," konštatoval Martonyi.
Azerbajdžan sa podľa neho jednoznačne zaviazal, že Safarov bude pokračovať vo výkone trestu aj vo svojej vlasti. Maďarsko konalo v dobrej viere. Stopercentná záruka je nemožná, dodal minister zahraničných vecí, podľa ktorého je teraz dôležité utíšiť vášne vo vzťahu Azerbajdžanu k Arménsku.
Podpredseda zahraničného výboru za opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) László Kovács, ktorý zvolanie výboru inicioval, v reakcii na Martonyiho vyjadrenia povedal, že Maďarsko do konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom vstúpilo práve vydaním vraha.
Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok vyhlásil, že o vydaní Safarova do Azerbajdžanu rozhodol pred dvoma týždňami on osobne. Podľa Orbána rozhodnutie sa zrodilo na úrovni vlády. "Všetky príslušné rezorty prezentovali svoj názor, konečné rozhodnutie – ako vždy – prijal premiér. Aj teraz to tak bolo," povedal Orbán, podľa ktorého ministerstvo zahraničných vecí presne avizovalo, aké následky môže mať jedno i druhé rozhodnutie. "Po našom rozhodnutí sa nestalo nič, s čím by sme vopred nerátali," povedal Orbán.
Safarov vo februári 2004 na internáte Univerzity národnej obrany Miklósa Zrínyiho v Budapešti počas kurzu v rámci Partnerstva za mier zabil sekerou spiaceho arménskeho kolegu Gurgena Margariana. Arménsky vojak ho údajne provokoval a zneuctil azerbajdžanské národné symboly.
Maďarský súd páchateľa v roku 2007 odsúdil na doživotie. V Maďarsku by sa Safarov dostal na slobodu najskôr po 30 rokoch. V posledný augustový deň ho maďarské orgány vydali do Azerbajdžanu, kde si mal odpykať zvyšok trestu.
Prezident Ilham Alijev však Safarovovi okamžite po príchode do vlasti udelil milosť a prepustili ho na slobodu, čo vyvolalo pobúrenie Arménov.
Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Martonyi poprel dohady, že by za vydaním vraha arménskeho vojaka do Azerbajdžanu stáli zákulisné dohody Maďarska s Azerbajdžanom.
Minister v reakcii na otázky opozičných členov parlamentného výboru odmietol zverejniť postoje jednotlivých rezortov k otázke vydania Safarova. "Rozhodla o tom vláda ako celok, zodpovednosť za rozhodnutie nesú všetci jej členovia," konštatoval Martonyi.
Azerbajdžan sa podľa neho jednoznačne zaviazal, že Safarov bude pokračovať vo výkone trestu aj vo svojej vlasti. Maďarsko konalo v dobrej viere. Stopercentná záruka je nemožná, dodal minister zahraničných vecí, podľa ktorého je teraz dôležité utíšiť vášne vo vzťahu Azerbajdžanu k Arménsku.
Podpredseda zahraničného výboru za opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) László Kovács, ktorý zvolanie výboru inicioval, v reakcii na Martonyiho vyjadrenia povedal, že Maďarsko do konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom vstúpilo práve vydaním vraha.
Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok vyhlásil, že o vydaní Safarova do Azerbajdžanu rozhodol pred dvoma týždňami on osobne. Podľa Orbána rozhodnutie sa zrodilo na úrovni vlády. "Všetky príslušné rezorty prezentovali svoj názor, konečné rozhodnutie – ako vždy – prijal premiér. Aj teraz to tak bolo," povedal Orbán, podľa ktorého ministerstvo zahraničných vecí presne avizovalo, aké následky môže mať jedno i druhé rozhodnutie. "Po našom rozhodnutí sa nestalo nič, s čím by sme vopred nerátali," povedal Orbán.
Safarov vo februári 2004 na internáte Univerzity národnej obrany Miklósa Zrínyiho v Budapešti počas kurzu v rámci Partnerstva za mier zabil sekerou spiaceho arménskeho kolegu Gurgena Margariana. Arménsky vojak ho údajne provokoval a zneuctil azerbajdžanské národné symboly.
Maďarský súd páchateľa v roku 2007 odsúdil na doživotie. V Maďarsku by sa Safarov dostal na slobodu najskôr po 30 rokoch. V posledný augustový deň ho maďarské orgány vydali do Azerbajdžanu, kde si mal odpykať zvyšok trestu.
Prezident Ilham Alijev však Safarovovi okamžite po príchode do vlasti udelil milosť a prepustili ho na slobodu, čo vyvolalo pobúrenie Arménov.
