Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V hre o budúceho šéfa Aliancie sú končiaci holandský premiér Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorého mandát skončí koncom tohto roka.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Brusel 4. apríla (TASR) - Diskusie o voľbe nového generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie, ktorý tohto roku nahradí vo funkcii Jensa Stoltenberga, neboli súčasťou oficiálnych dvojdňových rokovaní ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, európske médiá však tejto téme venujú veľkú pozornosť. Informuje o tom vo štvrtok bruselský spravodajca TASR.
V hre o budúceho šéfa Aliancie sú končiaci holandský premiér Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorého mandát skončí koncom tohto roka.
Rutte si už dávnejšie získal podporu silných krajín v NATO - USA, Británie, Francúzska a Nemecka -, nemá však zaistenú podporu krajín východného krídla Aliancie. Chýba mu podpora Turecka, Maďarska a Rumunska. Slovensko, podobne ako Slovinsko, sa zatiaľ nevyjadrilo v prospech žiadneho z uvedených kandidátov, koncom marca však premiéri oboch týchto krajín Robert Fico i Robert Golob naznačili, že sa im páči predstava mať pre túto funkciu kandidáta z bloku strednej a východnej Európy.
Šéf českej diplomacie Jan Lipavský vyjadril podľa diplomatických zdrojov z prostredia NATO na zasadnutí ministrov v Bruseli podporu Ruttemu a rovnaký postoj zaujali aj Litva a Estónsko. Estónska premiérka Kaja Kallasová podporu Ruttemu vyjadrila v utorok na platforme X, čím vyvrátila fámy o svojej kandidatúre.
Rumunský prezident v stredu odkázal, že sa súboja o post šéfa Aliancie nevzdáva, o čom informovala tlačová agentúra Agerpres.
"Nemienim sa stiahnuť, ani rokovať o ničom inom. Sústredím sa na NATO. Áno, sú tam nejaké vyjadrenia vo verejnom priestore, ale svoje šance považujem za rozumné," uviedol Iohannis.
Vo štvrtok sa jeho šance zmenšili po vyhláseniach zo Švédska a Talianska - tiež v prospech Rutteho.
Švédsky premiér Ulf Kristersson v oficiálnom vyhlásení citovanom agentúrou Reuters odôvodnil rozhodnutie svojej vlády tým, že Rutte "je múdry vodca so solídnymi skúsenosťami" a dodal, že "v časoch charakterizovaných zvýšenou neistotou a zhoršujúcou sa situáciou v oblasti bezpečnostnej politiky je potrebné mať silné NATO, ktoré prostredníctvom odstrašovania a obrany prispieva k bezpečnosti všetkých spojencov a k presadzovaniu mieru a slobody".
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani, ktorého citovala agentúra ANSA, vo štvrtok pri príležitosti stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO spresnil, že po diskusiách v tamojšej vláde je stanovisko v prospech holandského premiéra.
"Veľká väčšina je v prospech Rutteho. Musíme si však počkať na odpovede Turecka, Rumunska a Maďarska, ktoré podporujú kandidatúru Klausa Iohannisa. Dúfam však, že sa dohodneme," odkázal Tajani.
Funkčné obdobie súčasného šéfa Aliancie Jensa Stoltenberga sa po desiatich rokoch skončí 1. októbra 2024. Členské krajiny mu mandát štyrikrát predĺžili aj vzhľadom na vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
V hre o budúceho šéfa Aliancie sú končiaci holandský premiér Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorého mandát skončí koncom tohto roka.
Rutte si už dávnejšie získal podporu silných krajín v NATO - USA, Británie, Francúzska a Nemecka -, nemá však zaistenú podporu krajín východného krídla Aliancie. Chýba mu podpora Turecka, Maďarska a Rumunska. Slovensko, podobne ako Slovinsko, sa zatiaľ nevyjadrilo v prospech žiadneho z uvedených kandidátov, koncom marca však premiéri oboch týchto krajín Robert Fico i Robert Golob naznačili, že sa im páči predstava mať pre túto funkciu kandidáta z bloku strednej a východnej Európy.
Šéf českej diplomacie Jan Lipavský vyjadril podľa diplomatických zdrojov z prostredia NATO na zasadnutí ministrov v Bruseli podporu Ruttemu a rovnaký postoj zaujali aj Litva a Estónsko. Estónska premiérka Kaja Kallasová podporu Ruttemu vyjadrila v utorok na platforme X, čím vyvrátila fámy o svojej kandidatúre.
Rumunský prezident v stredu odkázal, že sa súboja o post šéfa Aliancie nevzdáva, o čom informovala tlačová agentúra Agerpres.
"Nemienim sa stiahnuť, ani rokovať o ničom inom. Sústredím sa na NATO. Áno, sú tam nejaké vyjadrenia vo verejnom priestore, ale svoje šance považujem za rozumné," uviedol Iohannis.
Vo štvrtok sa jeho šance zmenšili po vyhláseniach zo Švédska a Talianska - tiež v prospech Rutteho.
Švédsky premiér Ulf Kristersson v oficiálnom vyhlásení citovanom agentúrou Reuters odôvodnil rozhodnutie svojej vlády tým, že Rutte "je múdry vodca so solídnymi skúsenosťami" a dodal, že "v časoch charakterizovaných zvýšenou neistotou a zhoršujúcou sa situáciou v oblasti bezpečnostnej politiky je potrebné mať silné NATO, ktoré prostredníctvom odstrašovania a obrany prispieva k bezpečnosti všetkých spojencov a k presadzovaniu mieru a slobody".
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani, ktorého citovala agentúra ANSA, vo štvrtok pri príležitosti stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO spresnil, že po diskusiách v tamojšej vláde je stanovisko v prospech holandského premiéra.
"Veľká väčšina je v prospech Rutteho. Musíme si však počkať na odpovede Turecka, Rumunska a Maďarska, ktoré podporujú kandidatúru Klausa Iohannisa. Dúfam však, že sa dohodneme," odkázal Tajani.
Funkčné obdobie súčasného šéfa Aliancie Jensa Stoltenberga sa po desiatich rokoch skončí 1. októbra 2024. Členské krajiny mu mandát štyrikrát predĺžili aj vzhľadom na vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
