Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Merkelovej CDU/CSU získala 33,5 percenta hlasov, do Spolkového snemu sa po prvý raz dostala aj pravicovopopulistická Alternatíva pre Nemecko ako tretia najsilnejšia strana so ziskom 12,7 percenta.
Autor TASR
,aktualizované Berlín 25. septembra (TASR) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa nedomnieva, že sa v nadchádzajúcich koaličných rokovaniach napriek všetkým očakávaným ťažkostiam po dnešných spolkových voľbách objavia neprekonateľné prekážky.
Kresťanskí demokrati z únie CDU/CSU to "zvládnu", povedala šéfka CDU vo volebnej centrále svojej strany v Berlíne vo večernom vystúpení s bavorským ministrom vnútra z CSU Joachimom Herrmannom. Ten nepriamo kritizoval, že sociálni demokrati z SPD vylúčili možnosť pokračovania tzv. veľkej koalície. Odísť radšej do opozície ako vládnuť nie je nijakým "politickým majstrovským výkonom", povedal Herrmann.
Oboch politikov prítomní privítali s prejavmi nadšenia, akoby CDU a CSU napriek volebnej výhre nedosiahli najhoršie výsledky počas Merkelovej 12-ročného pôsobenia v úrade kancelárky, píše agentúra DPA. V neverejných diskusiách predstaviteľov CDU však podľa nej zaznievala skôr kritika a pesimizmus. To, že únia CDU/CSU dostane volebnú studenú sprchu, sa očakávalo, nie však v takejto miere, uviedli zdroje, podľa ktorých sa pri tom znova hovorilo aj o nespokojnosti s Merkelovej postupom pri utečeneckej politike a s dlhým ignorovaním pravicovopopulistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD).
Pri možnej koalícii zloženej z CDU, CSU, liberálov z FDP a Zelených nie je jasné, kto by obsadil posty šéfov rezortov financií a diplomacie. Doterajšieho ministra financií Wolfganga Schäubleho (CDU) už pred voľbami stranícke zdroje označovali za možného nástupcu predsedu Spolkového snemu Norberta Lammerta (CDU). Pri uvedenej koalícii, známej ako "jamajská", a s AfD v Bundestagu by Schäuble v tejto funkcii mal so svojimi dlhoročnými parlamentnými skúsenosťami všetky predpoklady na to, aby pod kontrolou očakávané búrlivé debaty
Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku sa v súlade s očakávaniami stali s jasným náskokom kresťanskí demokrati z únie CDU/CSU. Spolu s doterajšími koaličnými partnermi, sociálnymi demokratmi z SPD, ktorí skončili druhí, však zaznamenali oproti predošlým voľbám výrazné straty.
Z čiastočných celonemeckých výsledkov volieb do Spolkového snemu (Bundestag) vyplýva, že CDU a jej bavorská sesterská strana CSU získajú 33,5 percenta hlasov, čo je výrazný pokles oproti 41,5 percenta z predošlých volieb z roku 2013.
Sčítanie hlasov z väčšiny volebných obvodov v Nemecku tiež ukazuje, že za AfD v celom Nemecku hlasovalo 12,7 percenta voličov a strana tak bude mať po prvý raz zastúpenie v spolkovom parlamente.
Nemecká pravicovopopulistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala v nedeľňajších parlamentných voľbách najviac hlasov v spolkovej krajine Sasko. Oznámili to v noci na dnes krajinskí volební predstavitelia.
AfD dostala v Sasku 27,0 percenta hlasov, čím v tejto východonemeckej spolkovej krajine tesne - o jednu desatinu percenta - prekonala Kresťanskodemokratickú úniu (CDU) kancelárky Angely Merkelovej.
Zo Saska pochádzajú predsedníčka AfD Frauke Petryová i volebný líder protiimigračne a euroskepticky zameranej strany Alexander Gauland.
Sasko je rodiskom skupiny Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu (Pegida), ktorá od roku 2014 organizuje v krajinskej metropole Drážďany demonštrácie proti moslimom. V Sasku tiež v uplynulých rokoch zaznamenali početné útoky na ubytovne pre migrantov, v dôsledku čoho krajinská vláda spustila kampaň na zlepšenie imidžu Saska v zahraničí, píše agentúra AP.
Najsilnejšou politickou silou v krajine zostane Kresťanskodemokratická únia (CDU) úradujúcej kancelárky Angely Merkelovej spoločne s jej sesterskou bavorskou stranou, Kresťanskosociálnou úniou (CSU). Spoločne získali 33,0 percenta hlasov, čo je jeden z ich najhorších povojnových výsledkov. Pred štyrmi rokmi dostali ešte 41,5 percenta hlasov.
Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) Merkelovej vyzývateľa Martina Schulza, ktorá doteraz vládla s konzervatívcami v tzv. veľkej koalícii, síce zostáva na druhom mieste, zisk 20,5 percenta hlasov je však jej historicky najhorší volebný výsledok. V roku 2013 mala 25,7 percenta hlasov. Predstavitelia SPD už krátko po zverejnení prognóz v nedeľu večer avizovali odchod do opozície.
Súboj o tretie miesto zvládla s 12,6 percenta hlasov protiimigračne a euroskepticky zameraná AfD, ktorej prítomnosť v Bundestagu vyvoláva značné obavy na nemeckej politickej scéne i v širokej časti verejnosti.
Do parlamentu sa po štvorročnej absencii dostali znovu liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), za ktorých hlasovalo 10,7 percenta zúčastnených voličov.
Šesticu strán v Bundestagu v nadchádzajúcom volebnom období doplnia strany Ľavica so ziskom 9,2 percenta hlasov a Zelení, ktorí dostali 8,9 percenta hlasov.
Merkelová si udržala priamy mandát v Spolkovom sneme
Nemecká kancelárka Angela Merkelová si v nedeľňajších parlamentných voľbách udržala priamy mandát v Spolkovom sneme (Bundestag) vo svojom volebnom obvode na severovýchode krajiny.
Merkelová dostala 44 percent hlasov v obvode na severe spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko, v ktorom ju po prvý raz zvolili za poslankyňu Bundestagu v roku 1990. Jej najbližší súper z pravicovopopulistickej Alternatívy pre Nemecko získal 21 percent.
Na voľbách sa zúčastnilo približne 76 percent zo 61,5 milióna oprávnených voličov, čo je zreteľné zvýšenie v porovnaní s rokom 2013 (71,5 percenta).
Rekordná bude aj veľkosť nového Bundestagu, ktorých bude mať približne 700 namiesto doterajších 631 členov. Počet poslancov Spolkového snemu je po každých voľbách rozdielny vzhľadom na volebný systém v krajine a existenciu tzv. prevísajúcich, resp. vyrovnávajúcich mandátov.
Merkelovú po spolkových voľbách 2017 čaká štvrté funkčné obdobie v úrade kancelárky, no tiež komplikovaná tvorba nového kabinetu. Sama uviedla, že chce stabilnú, väčšinovú vládu a že jej konzervatívci koaličné rokovania "zvládnu".
V situácii, keď všetky hlavné strany vylúčili spoluprácu s AfD a únia CDU/CSU nevstúpi do koalície s Ľavicou, sú tak matematicky možné dve politicky prijateľné vlády: pokračovanie veľkej koalície alebo spojenie Merkelovej bloku s FDP a zelenými.
Druhá uvedená kombinácia je známa ako "jamajská" koalícia, pretože tradičné farby týchto strán (v poradí zmienených subjektov čierna, žltá a zelená) sa zhodujú s farbami jamajskej vlajky. Vo vládach niektorých spolkových krajín si ju s rôznymi výsledkami už vyskúšali, no na spolkovej úrovni ešte nie.
Tvorba jamajskej koalície by bola zrejme časovo náročná. Slobodní demokrati, ktorí boli koaličnými partnermi Merkelovej v jej druhej vláde (2009-13) pred tým, ako pred štyrmi rokmi "vypadli" z parlamentu, a zelení sú tradičnými rivalmi. Po predošlých voľbách konzervatívci viedli prieskumné rozhovory o dvojstrannej koalícii aj so zelenými, k ničomu však nedospeli.
Slabšie výsledky CDU/CSU tiež pravdepodobne v tomto bloku oživia vnútorný tlak na zaujatie tvrdších, konzervatívnejších postojov. Bavorský premiér a líder CSU Horst Seehofer viedol s Merkelovou spory okolo prílevu migrantov a po nedeľňajších voľbách vyhlásil, že výsledky si vyžadujú, aby konzervatívci uzavreli "otvorené krídlo napravo". AfD je po 60 rokoch prvou stranou stojacou v politickom spektre napravo od CDU/CSU, ktorá vstúpi do nemeckého parlamentu.
Kresťanskí demokrati z únie CDU/CSU to "zvládnu", povedala šéfka CDU vo volebnej centrále svojej strany v Berlíne vo večernom vystúpení s bavorským ministrom vnútra z CSU Joachimom Herrmannom. Ten nepriamo kritizoval, že sociálni demokrati z SPD vylúčili možnosť pokračovania tzv. veľkej koalície. Odísť radšej do opozície ako vládnuť nie je nijakým "politickým majstrovským výkonom", povedal Herrmann.
Výsledky volieb do nemeckého Spolkového snemu
Konzervatívci nemeckej kancelárky Angely Merkelovej ostanú napriek značným stratám najsilnejším subjektom v Spolkovom sneme (Bundestag). Kresťanskodemokratická únia (CDU) a jej sesterská strana, bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU), získali v nedeľňajších voľbách spolu 33,0 percenta hlasov, čo je o 8,5 percenta menej v porovnaní s predošlými voľbami z roku 2013. Vyplýva to z predbežných úradných výsledkov, ako ich dnes ráno potvrdil úrad spolkového volebného komisára.
Na druhom mieste skončila Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) so ziskom 20,5 percenta. Strana Merkelovej vyzývateľa Martina Schulza prišla oproti voľbám spred štyroch rokov o 5,2 percentuálneho bodu a zaznamenala tým svoj historicky najhorší výsledok vo voľbách do Spolkového snemu.
Treťou najsilnejšou stranou sa stala pravicovopopulistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá dostala 12,6 percenta hlasov a po prvý raz tak vstúpi do Bundestagu.
Slobodná demokratická strana (FDP) sa po štvorročnej prestávke vráti do spolkového parlamentu po tom, ako získala 10,7 percenta hlasov. V Bundestagu budú mať zastúpenie ešte strana Ľavica (9,2 percenta) a Zelení (8,9 percenta).
Účasť na voľbách dosiahla 76,2 percenta, čo je viac ako pred štyrmi rokmi (71,5 percenta).
V Spolkovom sneme zasadne v novom volebnom období celkovo 709 poslancov, čo je historicky najviac. Ich počet sa po každých voľbách mení vzhľadom na volebný systém využívaný v Nemecku. Rozdelenie kresiel bude podľa úradu volebného komisára takéto: CDU/CSU bude mať 246 mandátov, SPD 153, AfD 94, FDP 80, Ľavica 69 a Zelení 67 poslancov.
Konzervatívci nemeckej kancelárky Angely Merkelovej ostanú napriek značným stratám najsilnejším subjektom v Spolkovom sneme (Bundestag). Kresťanskodemokratická únia (CDU) a jej sesterská strana, bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU), získali v nedeľňajších voľbách spolu 33,0 percenta hlasov, čo je o 8,5 percenta menej v porovnaní s predošlými voľbami z roku 2013. Vyplýva to z predbežných úradných výsledkov, ako ich dnes ráno potvrdil úrad spolkového volebného komisára.
Na druhom mieste skončila Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) so ziskom 20,5 percenta. Strana Merkelovej vyzývateľa Martina Schulza prišla oproti voľbám spred štyroch rokov o 5,2 percentuálneho bodu a zaznamenala tým svoj historicky najhorší výsledok vo voľbách do Spolkového snemu.
Treťou najsilnejšou stranou sa stala pravicovopopulistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá dostala 12,6 percenta hlasov a po prvý raz tak vstúpi do Bundestagu.
Slobodná demokratická strana (FDP) sa po štvorročnej prestávke vráti do spolkového parlamentu po tom, ako získala 10,7 percenta hlasov. V Bundestagu budú mať zastúpenie ešte strana Ľavica (9,2 percenta) a Zelení (8,9 percenta).
Účasť na voľbách dosiahla 76,2 percenta, čo je viac ako pred štyrmi rokmi (71,5 percenta).
V Spolkovom sneme zasadne v novom volebnom období celkovo 709 poslancov, čo je historicky najviac. Ich počet sa po každých voľbách mení vzhľadom na volebný systém využívaný v Nemecku. Rozdelenie kresiel bude podľa úradu volebného komisára takéto: CDU/CSU bude mať 246 mandátov, SPD 153, AfD 94, FDP 80, Ľavica 69 a Zelení 67 poslancov.
Oboch politikov prítomní privítali s prejavmi nadšenia, akoby CDU a CSU napriek volebnej výhre nedosiahli najhoršie výsledky počas Merkelovej 12-ročného pôsobenia v úrade kancelárky, píše agentúra DPA. V neverejných diskusiách predstaviteľov CDU však podľa nej zaznievala skôr kritika a pesimizmus. To, že únia CDU/CSU dostane volebnú studenú sprchu, sa očakávalo, nie však v takejto miere, uviedli zdroje, podľa ktorých sa pri tom znova hovorilo aj o nespokojnosti s Merkelovej postupom pri utečeneckej politike a s dlhým ignorovaním pravicovopopulistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD).
Opinion: Victory of #Merkel's party in election positive signal for development of China-Germany ties https://t.co/5yJqpDTsN3 pic.twitter.com/PZ1cBwQhaT
— China Xinhua News (@XHNews) September 25, 2017
Pri možnej koalícii zloženej z CDU, CSU, liberálov z FDP a Zelených nie je jasné, kto by obsadil posty šéfov rezortov financií a diplomacie. Doterajšieho ministra financií Wolfganga Schäubleho (CDU) už pred voľbami stranícke zdroje označovali za možného nástupcu predsedu Spolkového snemu Norberta Lammerta (CDU). Pri uvedenej koalícii, známej ako "jamajská", a s AfD v Bundestagu by Schäuble v tejto funkcii mal so svojimi dlhoročnými parlamentnými skúsenosťami všetky predpoklady na to, aby pod kontrolou očakávané búrlivé debaty
Kresťanskí demokrati zvíťazili s náskokom
Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku sa v súlade s očakávaniami stali s jasným náskokom kresťanskí demokrati z únie CDU/CSU. Spolu s doterajšími koaličnými partnermi, sociálnymi demokratmi z SPD, ktorí skončili druhí, však zaznamenali oproti predošlým voľbám výrazné straty.
The current projected national vote share for the German Federal Election. (Source: dpa-infocom) #Merkel #GermanyDecides pic.twitter.com/SyulvPyXLH
— Complete Politics (@CompletePol) September 24, 2017
Z čiastočných celonemeckých výsledkov volieb do Spolkového snemu (Bundestag) vyplýva, že CDU a jej bavorská sesterská strana CSU získajú 33,5 percenta hlasov, čo je výrazný pokles oproti 41,5 percenta z predošlých volieb z roku 2013.
Sčítanie hlasov z väčšiny volebných obvodov v Nemecku tiež ukazuje, že za AfD v celom Nemecku hlasovalo 12,7 percenta voličov a strana tak bude mať po prvý raz zastúpenie v spolkovom parlamente.
Populisti v Sasku tesne zvíťazili nad CDU
Nemecká pravicovopopulistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala v nedeľňajších parlamentných voľbách najviac hlasov v spolkovej krajine Sasko. Oznámili to v noci na dnes krajinskí volební predstavitelia.
AfD dostala v Sasku 27,0 percenta hlasov, čím v tejto východonemeckej spolkovej krajine tesne - o jednu desatinu percenta - prekonala Kresťanskodemokratickú úniu (CDU) kancelárky Angely Merkelovej.
Zo Saska pochádzajú predsedníčka AfD Frauke Petryová i volebný líder protiimigračne a euroskepticky zameranej strany Alexander Gauland.
Sasko je rodiskom skupiny Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu (Pegida), ktorá od roku 2014 organizuje v krajinskej metropole Drážďany demonštrácie proti moslimom. V Sasku tiež v uplynulých rokoch zaznamenali početné útoky na ubytovne pre migrantov, v dôsledku čoho krajinská vláda spustila kampaň na zlepšenie imidžu Saska v zahraničí, píše agentúra AP.
Najsilnejšou politickou silou v krajine zostane CDU/CSU
Najsilnejšou politickou silou v krajine zostane Kresťanskodemokratická únia (CDU) úradujúcej kancelárky Angely Merkelovej spoločne s jej sesterskou bavorskou stranou, Kresťanskosociálnou úniou (CSU). Spoločne získali 33,0 percenta hlasov, čo je jeden z ich najhorších povojnových výsledkov. Pred štyrmi rokmi dostali ešte 41,5 percenta hlasov.
Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) Merkelovej vyzývateľa Martina Schulza, ktorá doteraz vládla s konzervatívcami v tzv. veľkej koalícii, síce zostáva na druhom mieste, zisk 20,5 percenta hlasov je však jej historicky najhorší volebný výsledok. V roku 2013 mala 25,7 percenta hlasov. Predstavitelia SPD už krátko po zverejnení prognóz v nedeľu večer avizovali odchod do opozície.
Súboj o tretie miesto zvládla s 12,6 percenta hlasov protiimigračne a euroskepticky zameraná AfD, ktorej prítomnosť v Bundestagu vyvoláva značné obavy na nemeckej politickej scéne i v širokej časti verejnosti.
Do parlamentu sa po štvorročnej absencii dostali znovu liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), za ktorých hlasovalo 10,7 percenta zúčastnených voličov.
Šesticu strán v Bundestagu v nadchádzajúcom volebnom období doplnia strany Ľavica so ziskom 9,2 percenta hlasov a Zelení, ktorí dostali 8,9 percenta hlasov.
Merkelová si udržala priamy mandát v Spolkovom sneme
Nemecká kancelárka Angela Merkelová si v nedeľňajších parlamentných voľbách udržala priamy mandát v Spolkovom sneme (Bundestag) vo svojom volebnom obvode na severovýchode krajiny.
Merkelová dostala 44 percent hlasov v obvode na severe spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko, v ktorom ju po prvý raz zvolili za poslankyňu Bundestagu v roku 1990. Jej najbližší súper z pravicovopopulistickej Alternatívy pre Nemecko získal 21 percent.
Vysoká účasť voličov na voľbách
Na voľbách sa zúčastnilo približne 76 percent zo 61,5 milióna oprávnených voličov, čo je zreteľné zvýšenie v porovnaní s rokom 2013 (71,5 percenta).
Rekordná bude aj veľkosť nového Bundestagu, ktorých bude mať približne 700 namiesto doterajších 631 členov. Počet poslancov Spolkového snemu je po každých voľbách rozdielny vzhľadom na volebný systém v krajine a existenciu tzv. prevísajúcich, resp. vyrovnávajúcich mandátov.
Merkelovú po spolkových voľbách 2017 čaká štvrté funkčné obdobie v úrade kancelárky, no tiež komplikovaná tvorba nového kabinetu. Sama uviedla, že chce stabilnú, väčšinovú vládu a že jej konzervatívci koaličné rokovania "zvládnu".
V situácii, keď všetky hlavné strany vylúčili spoluprácu s AfD a únia CDU/CSU nevstúpi do koalície s Ľavicou, sú tak matematicky možné dve politicky prijateľné vlády: pokračovanie veľkej koalície alebo spojenie Merkelovej bloku s FDP a zelenými.
Druhá uvedená kombinácia je známa ako "jamajská" koalícia, pretože tradičné farby týchto strán (v poradí zmienených subjektov čierna, žltá a zelená) sa zhodujú s farbami jamajskej vlajky. Vo vládach niektorých spolkových krajín si ju s rôznymi výsledkami už vyskúšali, no na spolkovej úrovni ešte nie.
Tvorba jamajskej koalície by bola zrejme časovo náročná. Slobodní demokrati, ktorí boli koaličnými partnermi Merkelovej v jej druhej vláde (2009-13) pred tým, ako pred štyrmi rokmi "vypadli" z parlamentu, a zelení sú tradičnými rivalmi. Po predošlých voľbách konzervatívci viedli prieskumné rozhovory o dvojstrannej koalícii aj so zelenými, k ničomu však nedospeli.
Slabšie výsledky CDU/CSU tiež pravdepodobne v tomto bloku oživia vnútorný tlak na zaujatie tvrdších, konzervatívnejších postojov. Bavorský premiér a líder CSU Horst Seehofer viedol s Merkelovou spory okolo prílevu migrantov a po nedeľňajších voľbách vyhlásil, že výsledky si vyžadujú, aby konzervatívci uzavreli "otvorené krídlo napravo". AfD je po 60 rokoch prvou stranou stojacou v politickom spektre napravo od CDU/CSU, ktorá vstúpi do nemeckého parlamentu.
