Attack on Prime Minister
News in English
Cieľom počítačových útokov boli systémy Siemens Simatic S7, používané v priemyselných závodoch na kontrolu a riadenie technických procesov.
Autor TASR
New York 1. júna (TASR) - Útoky počítačovým červom Stuxnet na iránske jadrové zariadenia nariadil podľa informácií denníka New York Times (NYT) prezident USA Barack Obama.
Po tom, ako sa Stuxnet v lete 2010 dostal na verejnosť, Obama tajnú akciu s krycím názvom Olympijské hry ešte urýchlil, uviedol washingtonský spravodajca novín David E. Sanger v novej knihe, z ktorej výňatky dnes NYT zverejnil. Odvoláva sa pri tom na informácie z bezpečnostných kruhov.
K zdrojom Sangera patria podľa jeho slov aj osoby, ktoré sa zúčastnili na krízovom zasadnutí po odhalení Stuxnetu.
"Mali by sme to teraz zastaviť?" pýtal sa na stretnutí údajne Obama. Keďže však nebolo jasné, koľko vedia o škodlivom programe Iránci, padlo rozhodnutie pokračovať.
V nasledujúcich týždňoch napadla nukleárny závod v iránskom meste Natanz nová verzia Stuxnetu a neskôr ďalšia. Posledný útok dočasne vyradil z prevádzky približne 1000 z vtedajších 5000 centrifúg na obohacovanie uránu.
Stuxnet je počítačový červ, ktorý napáda výlučne priemyselné systémy spoločnosti Siemens v konfiguráciách typických pre jadrové centrifúgy. Cieľom boli systémy Siemens Simatic S7, používané v priemyselných závodoch na kontrolu a riadenie technických procesov.
Vzhľadom na konfiguráciu Stuxnetu experti od začiatku predpokladali, že terčom by mal byť Irán. Argumentovali tiež tým, že program je natoľko komplexný a nákladný na vývoj, že mohol byť len dielom západných tajných služieb. Podľa knihy za ním stáli americkí a izraelskí počítačoví experti. Na otestovanie Stuxnetu vytvorili v USA "virtuálnu kópiu" iránskeho závodu.
Výsledky počítačových útokov sú diskutabilné, napísal Sanger, ktorý informácie pre knihu získaval rok a pol. V Bielom dome predpokladajú, že iránsky jadrový program vrátili späť o 18 až 24 mesiacov. Iní experti sa však vyjadrili skeptickejšie a myslia si, že iránski vedci obohacovanie uránu znova rýchlo naštartovali a že krajina by sne mohla mať dostatok materiálu na päť alebo viac jadrových zbraní.
Obama od začiatku vedel, že program iniciovaný ešte za jeho predchodcu Georgea W. Busha môže rozpútať novú formu vedenia vojny, uviedli zdroje z tajného stretnutia. Obával sa totiž, že priznaním počítačových útokov zo strany USA by sa k ním mohli uchýliť aj iné krajiny alebo teroristi. Zároveň však dúfal, že počítačové útoky zabránia izraelskému vojenskému úderu na Irán, ktorý by mohol viesť k rozsiahlemu regionálnemu konfliktu.
Po tom, ako sa Stuxnet v lete 2010 dostal na verejnosť, Obama tajnú akciu s krycím názvom Olympijské hry ešte urýchlil, uviedol washingtonský spravodajca novín David E. Sanger v novej knihe, z ktorej výňatky dnes NYT zverejnil. Odvoláva sa pri tom na informácie z bezpečnostných kruhov.
K zdrojom Sangera patria podľa jeho slov aj osoby, ktoré sa zúčastnili na krízovom zasadnutí po odhalení Stuxnetu.
"Mali by sme to teraz zastaviť?" pýtal sa na stretnutí údajne Obama. Keďže však nebolo jasné, koľko vedia o škodlivom programe Iránci, padlo rozhodnutie pokračovať.
V nasledujúcich týždňoch napadla nukleárny závod v iránskom meste Natanz nová verzia Stuxnetu a neskôr ďalšia. Posledný útok dočasne vyradil z prevádzky približne 1000 z vtedajších 5000 centrifúg na obohacovanie uránu.
Stuxnet je počítačový červ, ktorý napáda výlučne priemyselné systémy spoločnosti Siemens v konfiguráciách typických pre jadrové centrifúgy. Cieľom boli systémy Siemens Simatic S7, používané v priemyselných závodoch na kontrolu a riadenie technických procesov.
Vzhľadom na konfiguráciu Stuxnetu experti od začiatku predpokladali, že terčom by mal byť Irán. Argumentovali tiež tým, že program je natoľko komplexný a nákladný na vývoj, že mohol byť len dielom západných tajných služieb. Podľa knihy za ním stáli americkí a izraelskí počítačoví experti. Na otestovanie Stuxnetu vytvorili v USA "virtuálnu kópiu" iránskeho závodu.
Výsledky počítačových útokov sú diskutabilné, napísal Sanger, ktorý informácie pre knihu získaval rok a pol. V Bielom dome predpokladajú, že iránsky jadrový program vrátili späť o 18 až 24 mesiacov. Iní experti sa však vyjadrili skeptickejšie a myslia si, že iránski vedci obohacovanie uránu znova rýchlo naštartovali a že krajina by sne mohla mať dostatok materiálu na päť alebo viac jadrových zbraní.
Obama od začiatku vedel, že program iniciovaný ešte za jeho predchodcu Georgea W. Busha môže rozpútať novú formu vedenia vojny, uviedli zdroje z tajného stretnutia. Obával sa totiž, že priznaním počítačových útokov zo strany USA by sa k ním mohli uchýliť aj iné krajiny alebo teroristi. Zároveň však dúfal, že počítačové útoky zabránia izraelskému vojenskému úderu na Irán, ktorý by mohol viesť k rozsiahlemu regionálnemu konfliktu.
