Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Zahraničie

Ako sa z Malej Rusi stala Ukrajina

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Termín Ukrajina nadobudol oficiálny obsah až po páde cárizmu v roku 1917 a túžby po vlastnej štátnosti vlastne naplnili Ukrajincom boľševici.

Kyjev/Praha 17. januára (TASR) - Názov Ukrajina pre územie, ktoré pod týmto pojmom poznáme dnes, sa síce objavuje už od konca stredoveku, v pôvodnom význame však znamenal "okraj" (u-kraj, okrajina), teda okrajové územie, pohraničnú krajinu vo vzťahu k poľsko-litovskému alebo moskovskému štátu.

Rozšírenie výrazov Ukrajina, Ukrajinec je až novodobým javom: v dejinách sa hovorilo o Malej Rusi - a najmä o záporožských kozákoch. Ešte pred niečo vyše sto rokmi česká encyklopédia Ottov slovník náučný píše podrobne o Malorusoch ako o slovanských bratoch Veľkorusov (Rusov) a Bielorusov, ale v hesle Ukrajina odbavuje túto krajinu jediným odsekom:

"Ukrajinou sa nazýva juhozápadná časť Ruska na dolnom poriečí Dnepra a Bugu, ktorej hranice nie sú presne vymedzené. Názov Ukrajina vznikol až v 17. storočí, keď tieto kraje nadobudli väčší význam početnými vojnami a nepokojmi a čulým kolonizačným ruchom, ktorý sa rozvinul v juhovýchodných končinách Poľska. Vtedy sa k Ukrajine zaraďovali vojvodstvá kyjevské a braclavské; jej západnú hranicu tvorila rieka Murata (ľavý prítok Dnestra), severnú naznačovali mestá Žytomyr a Kyjev. Na ľavom brehu Dnepra sa k Ukrajine zaraďovalo všetko jeho ľavé poriečie od sútoku Desny so Sejmom až po rozvodie medzi Dneprom a Donom na východe; Poliaci ju nazývali Ukrajina Zadneperská. Na juhu Ukrajina siahala pozdĺž Dnepra až za Záporožie, k sídlam tatárskych hôrd. Hlavné mestá a hrady Ukrajiny na pravom brehu Dnepra sú: Žytomyr, Kyjev, Berdyčiv, Vinnycia, Braclav, Jampiľ, Umaň, Balta, Torhovicia, Katerynoslav (súč. Dnepropetrovsk); na ľavom brehu: Perejaslav (súč. Perejaslav-Chmeľnyckyj), Haďač, Charkov a Poltava."

Termín Ukrajina nadobudol oficiálny obsah až po páde cárizmu v roku 1917 a túžby po vlastnej štátnosti vlastne naplnili Ukrajincom boľševici. Mimochodom, malou zaujímavosťou z tohto pohľadu je, že československé légie sa organizovali ešte v Malorusku, ale v roku 1918 odchádzali už z Ukrajiny.


Zdroje:

Mojmír Šlachta: Ukrajina dvou tváří; in: Geografické rozhledy č. 5, 2006-2007
Ottův slovník naučný, Dvacátýšestý díl; Praha 1907