Vilnius 19. februára (TASR) - Ministri zahraničných vecí pobaltských štátov v pondelok spoločne vyhlásili, že nadchádzajúce prezidentské voľby v Rusku nepovažujú za slobodné ani spravodlivé, keďže ruský prezident Vladimir Putin v nich nemá žiadnych významných vyzývateľov. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

"Nadchádzajúce prezidentské 'voľby' v Rusku nebudú slobodné ani spravodlivé... Tieto voľby nebudú mať žiadnu demokratickú legitimitu," uviedli najvyšší diplomati Litvy, Lotyšska a Estónska v spoločnom vyhlásení.

Odsúdili tiež "totálny útok" na opozíciu a nezávislé médiá v Rusku a kritizovali "nedostatok dôveryhodných alternatívnych kandidátov".

Očakáva sa, že 71-ročný Putin, ktorý sa rozhodol kandidovať ako nezávislý, a nie ako nominant vládnucej strany Jednotné Rusko, a ktorý je najvyšším ruským predstaviteľom od roku 2000 a ovláda všetky "páky" štátu, v marcových voľbách ľahko zvíťazí.

Rusko sa už roky snaží vytlačiť opozičné osobnosti z politického života a zabrániť im kandidovať vo voľbách. AFP uvádza, že útoky na opozíciu sa zintenzívnili po tom, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Západné krajiny zároveň v piatok rozhorčili správy o smrti opozičného lídra Alexeja Navaľného v ruskom väzení.

Tohtoročné voľby sa v Rusku konajú na desiate výročie anexie ukrajinského Krymského polostrova Ruskom, čo ministri pobaltských štátov označili za "ďalšiu očividnú provokáciu".

Rusko tiež plánuje usporiadať voľby aj na Kryme a v štyroch ukrajinských oblastiach, ktoré v roku 2022 vyhlásilo za anektované.

"Rozhodne podporujeme ukrajinskú nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť v rámci medzinárodne uznaných hraníc. Krym, Cherson, Záporožie, Doneck a Luhansk sú Ukrajina," dodali pobaltskí ministri.

Aj nezávislí pozorovatelia a experti hodnotia voľby v Rusku ako neslobodné a nespravodlivé. Okrem iného aj preto, že úrady zasahujú do volebného procesu, obmedzujú opozíciu, vytvárajú výhody pre provládnych kandidátov a v niektorých prípadoch dochádza aj k priamemu falšovaniu hlasovania.