Attack on Prime Minister
News in English
Mnohí Maďari sa podľa jeho slov domnievajú, že EÚ a európska integrácia smeruje zlým smerom.
Autor TASR
Budapešť 29. apríla (TASR) - Napriek tomu, že existuje omnoho intenzívnejšia a aktívnejšia protibruselská rétorika v maďarskom politickom živote, dôvera obyvateľstva v Európsku úniu je nezlomná. V rozhovore pre TASR pri príležitosti 20. výročia vstupu Maďarska do EÚ to konštatoval vedúci Inštitútu pre výskum európskej stratégie budapeštianskej Národnej univerzity verejných služieb Balázs Tárnok.
"Väčšina obyvateľov Slovenska i Maďarska podporovala členstvo v Únii, a to aj v referende v roku 2003. Platí to až dodnes v prípade oboch krajín. Dôvera v EÚ je nad priemerom ostatných členských krajín EÚ. Je tomu tak aj napriek tomu, že sa objavuje mnoho negatívnych vecí v EÚ," konštatoval analytik.
Mnohí Maďari sa podľa jeho slov domnievajú, že EÚ a európska integrácia smeruje zlým smerom, napríklad z hľadiska prílišnej moci Bruselu v uplynulých rokoch a s tým súvisiacimi obavami z oslabovania suverenity členských krajín. "Maďari podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky vnímajú stále ešte pozitíva členstva za významnejšie než negatíva, čo však nemožno tvrdiť o obyvateľoch väčšiny členských krajín Únie, a to ani o krajinách, kde sa verejne toľko nekritizuje Brusel ako v Maďarsku," dodal.
Obdobie 20 rokov členstva v EÚ prinieslo do maďarsko-slovenských vzťahov rôzne obdobia, poznamenal Tárnok. "Prvá vláda Fica so Slotom a Mečiarom bola obdobím radikálnej protimaďarskej koalície, kedy v Maďarsku vládla socialistická vláda. Vtedajšie vzájomné vzťahy neboli najlepšie, čo malo vplyv aj na početnú maďarskú menšinu žijúcu na Slovensku," povedal.
Neskôr sa uvedené vzťahy podľa analytika akoby usporiadali, pričom sa vytvoril nový naratív. Jeho podstatou bolo, že slovenská a maďarská vláda sa sústredili na množstvo tém vzájomnej spolupráce, akými sú cezhraničná spolupráca, koordinácia politiky v rámci EÚ. V rámci snáh o dobré susedské vzťahy sa teda sústredili na oblasti, kde bolo možné spolupracovať, lebo obe vlády pochopili potenciál spolupráce stredoeurópskych krajín. "Zriadili systém, ktorého základom bolo spolupracovať v oblastiach, kde existuje zhoda. V záležitostiach, v ktorých neexistovala zhoda, boli dané nabok. Bolo to však na škodu Maďarov žijúcich na Slovensku, pretože sporné oblasti boli jazykový zákon, otázka dvojakého občianstva či platnosť Benešových dekrétov," podčiarkol expert.
Maďarské menšinové záležitosti boli tak síce neutralizované, podľa jeho slov však neboli vyriešené. Ich odsunutím vznikol priestor na posilnenie slovensko-maďarských vzťahov, čo bolo dôležité pre slovenskú i maďarskú vládu, a to aj z pohľadu spolupráce v rámci zoskupenia Vyšehradskej štvorky (V4) aj z hľadiska širšej stredoeurópskej spolupráce. Z hľadiska EÚ je podľa analytika podstatou vyšehradskej spolupráce to, že v záležitostiach, v ktorých je koordinácia V4 výhodná pre všetky krajiny, je aj snaha koordinovať ich.
"Samostatne Slovensko, Maďarsko či Česko možno považovať za menšie krajiny, výnimkou je Poľsko, ktoré možno považovať za regionálnu mocnosť. Štvorka (V4) však spolu reprezentuje záujmy 65 miliónov obyvateľov. Ak krajiny V4 vedia zosúladiť svoje postoje v nejakej otázke a presadzovať ich na platforme a v inštitúciách EÚ, je to v prospech všetkých štyroch," povedal Tárnok.
Podľa jeho vyjadrenia tomu bolo tak pred časom pred summitmi EÚ, kedy Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko zosúladili svoje postoje v spoločných záležitostiach. Darilo sa to v otázke postoja k nelegálnej migrácii i k agrárnej politike Únie.
Ak však sú oblasti, ktoré vrážajú klin do vzájomných vzťahov (napríklad rusko-ukrajinský vojenský konflikt), záujmom strán by podľa neho malo byť zmiernenie konfliktných otázok, aby politický spor neovplyvnil negatívne tie oblasti, v ktorých sú záujmy spoločné. Ako zároveň dodal, zohráva tu úlohu aj prehlbovanie vzájomných sporov z vnútropolitických pohnútok, čo je podľa analytika na škodu.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
"Väčšina obyvateľov Slovenska i Maďarska podporovala členstvo v Únii, a to aj v referende v roku 2003. Platí to až dodnes v prípade oboch krajín. Dôvera v EÚ je nad priemerom ostatných členských krajín EÚ. Je tomu tak aj napriek tomu, že sa objavuje mnoho negatívnych vecí v EÚ," konštatoval analytik.
Mnohí Maďari sa podľa jeho slov domnievajú, že EÚ a európska integrácia smeruje zlým smerom, napríklad z hľadiska prílišnej moci Bruselu v uplynulých rokoch a s tým súvisiacimi obavami z oslabovania suverenity členských krajín. "Maďari podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky vnímajú stále ešte pozitíva členstva za významnejšie než negatíva, čo však nemožno tvrdiť o obyvateľoch väčšiny členských krajín Únie, a to ani o krajinách, kde sa verejne toľko nekritizuje Brusel ako v Maďarsku," dodal.
Obdobie 20 rokov členstva v EÚ prinieslo do maďarsko-slovenských vzťahov rôzne obdobia, poznamenal Tárnok. "Prvá vláda Fica so Slotom a Mečiarom bola obdobím radikálnej protimaďarskej koalície, kedy v Maďarsku vládla socialistická vláda. Vtedajšie vzájomné vzťahy neboli najlepšie, čo malo vplyv aj na početnú maďarskú menšinu žijúcu na Slovensku," povedal.
Neskôr sa uvedené vzťahy podľa analytika akoby usporiadali, pričom sa vytvoril nový naratív. Jeho podstatou bolo, že slovenská a maďarská vláda sa sústredili na množstvo tém vzájomnej spolupráce, akými sú cezhraničná spolupráca, koordinácia politiky v rámci EÚ. V rámci snáh o dobré susedské vzťahy sa teda sústredili na oblasti, kde bolo možné spolupracovať, lebo obe vlády pochopili potenciál spolupráce stredoeurópskych krajín. "Zriadili systém, ktorého základom bolo spolupracovať v oblastiach, kde existuje zhoda. V záležitostiach, v ktorých neexistovala zhoda, boli dané nabok. Bolo to však na škodu Maďarov žijúcich na Slovensku, pretože sporné oblasti boli jazykový zákon, otázka dvojakého občianstva či platnosť Benešových dekrétov," podčiarkol expert.
Maďarské menšinové záležitosti boli tak síce neutralizované, podľa jeho slov však neboli vyriešené. Ich odsunutím vznikol priestor na posilnenie slovensko-maďarských vzťahov, čo bolo dôležité pre slovenskú i maďarskú vládu, a to aj z pohľadu spolupráce v rámci zoskupenia Vyšehradskej štvorky (V4) aj z hľadiska širšej stredoeurópskej spolupráce. Z hľadiska EÚ je podľa analytika podstatou vyšehradskej spolupráce to, že v záležitostiach, v ktorých je koordinácia V4 výhodná pre všetky krajiny, je aj snaha koordinovať ich.
"Samostatne Slovensko, Maďarsko či Česko možno považovať za menšie krajiny, výnimkou je Poľsko, ktoré možno považovať za regionálnu mocnosť. Štvorka (V4) však spolu reprezentuje záujmy 65 miliónov obyvateľov. Ak krajiny V4 vedia zosúladiť svoje postoje v nejakej otázke a presadzovať ich na platforme a v inštitúciách EÚ, je to v prospech všetkých štyroch," povedal Tárnok.
Podľa jeho vyjadrenia tomu bolo tak pred časom pred summitmi EÚ, kedy Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko zosúladili svoje postoje v spoločných záležitostiach. Darilo sa to v otázke postoja k nelegálnej migrácii i k agrárnej politike Únie.
Ak však sú oblasti, ktoré vrážajú klin do vzájomných vzťahov (napríklad rusko-ukrajinský vojenský konflikt), záujmom strán by podľa neho malo byť zmiernenie konfliktných otázok, aby politický spor neovplyvnil negatívne tie oblasti, v ktorých sú záujmy spoločné. Ako zároveň dodal, zohráva tu úlohu aj prehlbovanie vzájomných sporov z vnútropolitických pohnútok, čo je podľa analytika na škodu.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
