Attack on Prime Minister
News in English
Stovky telesných pozostatkov detí pochovali rakúske úrady už pred desiatimi rokmi.
Autor TASR
Viedeň 10. mája (TASR) - Poslednú známu obeť nacistických nútených eutanázií pochovali v stredu v rakúskej metropole Viedeň.
Masová systematická likvidácia duševne a telesne postihnutých prebiehala v nacistickej Tretej ríši, ktorej súčasťou bolo aj Rakúsko, v rokoch 1939-41. Podľa odhadov si vyžiadala viac ako 70.000 obetí. V menšom rozsahu sa v zabíjaní postihnutých pokračovalo až do konca druhej svetovej vojny.
Vo viedenských liečebných ústavoch bolo celkovo zavraždených okolo 3500 obetí, z toho takmer 800 detí a mladistvých. Tisícky orgánov odobratých z ich tiel sa až do roku 1978 využívali v Rakúsku na výskumné účely. Niektorí rakúski lekári, podozriví z účasti na eutanáziách, pôsobili ako uznávaní odborníci až do 70. rokov.
Stovky telesných pozostatkov detí pochovali rakúske úrady už pred desiatimi rokmi. Pozostatky dospelých osôb až donedávna skúmali vedci v snahe určiť ich totožnosť. Šesťdesiat identifikovaných pochovali koncom apríla.
Poslednú známu obeť uložili v stredu do hrobu na viedenskom ústrednom cintoríne. Malú kovovú urnu spustili do zeme za sprievodu smútočnej hudby sláčikového kvarteta. K účastníkom pietneho aktu sa prihovoril rakúsky prezident Heinz Fischer.
"(Obete) boli zanedbávané, nedostatočne živené, vystavené infekčným chorobám a zabíjané na miestach, kde ich mali opatrovať a liečiť," zdôraznil prezident. Viedenský primátor Michael Häupl vyjadril pobúrenie z toho, že mnohí páchatelia nacistických eutanázií unikli trestu.
Masová systematická likvidácia duševne a telesne postihnutých prebiehala v nacistickej Tretej ríši, ktorej súčasťou bolo aj Rakúsko, v rokoch 1939-41. Podľa odhadov si vyžiadala viac ako 70.000 obetí. V menšom rozsahu sa v zabíjaní postihnutých pokračovalo až do konca druhej svetovej vojny.
Vo viedenských liečebných ústavoch bolo celkovo zavraždených okolo 3500 obetí, z toho takmer 800 detí a mladistvých. Tisícky orgánov odobratých z ich tiel sa až do roku 1978 využívali v Rakúsku na výskumné účely. Niektorí rakúski lekári, podozriví z účasti na eutanáziách, pôsobili ako uznávaní odborníci až do 70. rokov.
Stovky telesných pozostatkov detí pochovali rakúske úrady už pred desiatimi rokmi. Pozostatky dospelých osôb až donedávna skúmali vedci v snahe určiť ich totožnosť. Šesťdesiat identifikovaných pochovali koncom apríla.
Poslednú známu obeť uložili v stredu do hrobu na viedenskom ústrednom cintoríne. Malú kovovú urnu spustili do zeme za sprievodu smútočnej hudby sláčikového kvarteta. K účastníkom pietneho aktu sa prihovoril rakúsky prezident Heinz Fischer.
"(Obete) boli zanedbávané, nedostatočne živené, vystavené infekčným chorobám a zabíjané na miestach, kde ich mali opatrovať a liečiť," zdôraznil prezident. Viedenský primátor Michael Häupl vyjadril pobúrenie z toho, že mnohí páchatelia nacistických eutanázií unikli trestu.
