< sekcia Regióny

Aj o tom, ako pred vyše 100 rokmi v Kútoch stavali železničnú stanicu

Budova železničnej stanice v obci Kúty (okres Senica), ktorá bola dokončená v roku 1930. Foto: TASR

Od počiatočných návrhov po začatie realizácie uplynulo osem rokov.

Kúty 16. novembra (TASR) – Po vzniku Československa sa Kúty ocitli na hlavnej železničnej trati nového štátu spájajúcej Prahu s Bratislavou. Táto skutočnosť mala za následok zvýšený objem prepravy nákladu a osôb, čo si vyžiadalo stavbu novej železničnej stanice a ďalších stavieb technického zabezpečenia, ako sú vodojem či depo.

Samotnej realizácii stavby predchádzalo dlhé prípravné obdobie. "Od počiatočných návrhov po začatie realizácie uplynulo osem rokov. Prvý náčrt pochádza už z roku 1920 a pomerne rozložitá budova tvaroslovne vychádzala z architektúry Dušana Jurkoviča. Pri ďalších dvoch prepracovaných návrhoch z rokov 1923 a 1926 došlo k redukcii zastavanej plochy a úspornejšie bola poňatá aj fasáda s minimom drevených prvkov ľudovej architektúry oproti pôvodnému náčrtu. Definitívne bol však schválený až štvrtý návrh, ktorý vypracoval odbor pozemných stavieb Ústrednej stavebnej správy pri Ministerstve železníc," uviedla pre TASR kunsthistorička Michaela Haviarová.

Stavebné práce sa začali realizovať 4. apríla 1928. "Architekt projektu odhadol náklady na sumu 2.250.000 korún. Do verejnej súťaže sa zapojilo desať firiem zo širokého okolia, predovšetkým z Bratislavy. Najvyššia sumu, ktorú uchádzači predložili, bola do 900.000 korún. Na základe úspechu vo verejnej súťaži stanicu postavila firma Matuna z Bratislavy s rozpočtom 630.553 korún československých," doplnila Haviarová.

Do užívania odovzdali stavbu 11. januára 1930. "Podpivničená budova mala tri podlažia, zo strany od koľajiska rozsiahle kryté nástupište, v ľavej časti reštauráciu so zázemím, v strede vestibul, čakárne a napravo miestnosti vlakových čiat, kanceláriu prednostu, dopravnú kanceláriu, priestory pošty a WC. Nadzemné podlažia zaberali byty železničných zamestnancov. Tie boli prístupné schodiskom zakomponovaným do veže so stanovou strechou prístupnou z uličnej strany," informovala kunsthistorička.

Ako ďalej dodala, pre celú fasádu budovy je charakteristické okrem veže členenie pásovým 'režným' tehlovým murivom, strecha členená drevenými štítmi inšpirovanými ľudovou architektúrou a výzdobnými rondokubistickými detailmi.

V obdobnom duchu je poňatá aj budova vodojemu. "Monumentálnej architektúre dominuje tehlové murivo vysokého sokla štvorcového pôdorysu, na ktorom je umiestnená valcová nádrž podopretá konzolami so svetlou omietkou ukončená kupolovou strechou s vežičkou. Jeho výstavba bola v rokoch 1931 – 1934," vysvetlila Haviarová.



Členovia OZ Pjekné mjestečko zrekonštruovali starý sedliacky dom


Kúty 16. novembra (TASR) – Skupina dobrovoľníkov v obci Kúty založila občianske združenie (OZ) Pjekné mjestečko, ktoré kúpilo starý sedliacky dom. Ten postupne svojpomocne zrekonštruovali a teraz je v ňom súkromná expozícia ľudového bývania.

Pred kúpou domu, ktorý bol postavený v roku 1887, si členovia združenia prezreli viacero starších objektov v obci. "V čase kúpi bola z domu doslova ruina. Členovia nášho združenia však vďaka dobrovoľníckej práci úspešne dokončili rekonštrukcie schátraného objektu a v júli tohto roku sme mohli otvoriť múzeum," uviedol zakladajúci člen OZ Pjekné mjestečko Filip Húšťava.

Pôvodne pripravovali projekt s tým, že si ho postupne preberie obec. "To sa napokon nestalo, keďže obec nemala o objekt záujem, a tak sme kompletnú rekonštrukciu zobrali na vlastné plecia. Nešlo by to bez miestnych podnikateľov, ktorý nám pomohli finančne a materiálne a bez členov združenia, ktorí do rekonštrukcie investovali veľké množstvo svojho voľného času," doplnil pre TASR Húšťava.

Dobrovoľnícka práca sa odohrávala pod dohľadom skúsených majstrov. "Podľa mnohých bola táto budova na zbúranie. Najskôr sme museli zabezpečiť, aby budova nevlhla a dať do poriadku strechu. Až potom sme sa mohli pustiť do murárskej práce," uviedol jeden z majstrov a zároveň člen združenia Stanislav Pribyla.

Ako ďalej doplnil, nenašiel sa taký problém, s ktorým by si nevedeli počas rekonštrukcie rady. "Najväčším bol nedostatok času, keďže sme to všetko robili popri zamestnaní. Našťastie nám vypomohli dvaja dôchodcovia, bývalí murári. Pracovali sme tu viacerí, ale ako majstri sme boli štyria murári a jeden stolár. Na strechu sme si netrúfli sami a vypomohli nám odborníci, ktorí sa tomuto remeslu venujú každý deň," doplnil pre TASR Pribyla.

Projekt je dôležitý nielen pre rozvoj tradičnej kultúry, ale aj pre rozrastajúcu sa komunitu folkloristov. "Vzorom nám boli viaceré domy na okolí, ale aj za riekou Moravou. V súčasnosti sú pre návštevníkov pripravené dve izby, síň – teda vstupný priestor, kde sa i varilo a komora,“ informoval zakladajúci člen OZ.

Rekonštrukciou sedliackeho domu a inštalovaním múzea sa plány združenia nekončia. "Podarilo sa nám zachrániť asi najstaršiu stodolu v Kútoch, ktorá má 200 rokov. Pôvodne bola určená na zbúranie, ale podarilo sa ju v priebehu dvoch dní rozložiť a plánujeme ju na pozemku za sedliackym domom opätovne postaviť," prezradil Filip Húšťava.

Okrem múzea by totiž chcelo združenie postupne spraviť z priestorov komunitné centrum, kde by sa vedeli stretávať nielen členovia združenia, ktorých je v súčasnosti približne 50, ale aj ďalší obyvatelia obce. "Keď sa nám podarí nanovo postaviť historickú stodolu, získali by sme priestory, kde by sme vedeli organizovať kultúrne podujatia, či už divadelné predstavenia, vystúpenia folklórnych súborov a podobne," naznačil ďalšie plány zakladajúci člen OZ Pjekné mjestečko.



Kovotvar prešiel reštrukturalizáciou, teraz exportuje do celého sveta


Kúty 16. novembra (TASR) – Družstvo Kovotvar z obce Kúty je už viac ako 65 rokov jednou z najvýznamnejších spoločností v regióne. Spoločnosť je jednou z mála firiem, ktorá prešla úspešnou reštrukturalizáciou a z firmy, ktorá ešte v roku 2009 vyprodukovala stratu takmer 1,25 milióna, je v súčasnosti fungujúca spoločnosť s približne stovkou zamestnancov.

Subjekt vznikol pôvodne ako výrobné družstvo Topľa, ktorého hlavnou činnosťou bolo spracovávanie dreva pre výrobu násad, čakanov a sedliackych vozov a v začiatkoch zamestnávalo približne 30 zamestnancov. Od roku 1964 nesie spoločnosť názov Kovotvar a toto obdobie sa spája aj so začatím výroby pozinkovaného tovaru. Výrobky pre záhradu a domácnosť, ako kropiace kanvy, vedrá, kvetináče, vázy či dekoratívne predmety z drôtu sú aj v súčasnosti hlavnou výrobnou náplňou družstva.

Nemuselo tomu tak byť, keďže v roku 2009 zaznamenalo družstvo stratu 1,25 milióna eur. V roku 2010 vstúpilo do reštrukturalizácie a bolo pod neustálym dozorom správcu. "Začiatky boli ťažké. V spoločnosti bolo zamestnaných približne 230 ľudí a začať sa muselo práve prepúšťaním. Odniesli si to predovšetkým zamestnanci v riadiacich funkciách, ktorí družstvo priviedli do stavu, keď sa každý rok znižoval počet zákazníkov a dodávateľov," uviedla výkonná riaditeľka a predsedníčka predstavenstva Marcela Tokošová, ktorá previedla družstvo celým reštrukturalizačným procesom.

Spočiatku boli nielen veritelia, ale aj viacerí zamestnanci skeptickí. Predsa len, reštrukturalizáciu na Slovensku úspešne zvládne iba osem percent podnikov. "Nám sa to podarilo, dokonca v predstihu, keďže celý ozdravný proces bol naplánovaný na šesť rokov a my sme ho zvládli za štyri," doplnila pre TASR Tokošová.

Firma má od roku 2012 pravidelné tržby približne štyri milióny eur a každý rok končí v zisku, keď najväčším trhom pre produkty je Nemecko. "Na jednej strane je to pre nás výborná vizitka, že o naše produkty je záujem na tak náročnom trhu, akým Nemecko je. Na druhej strane si uvedomujeme, že je to aj riziko, sústrediť sa na jeden trh. Aj preto sa naše produkty snažíme rozširovať do viacerých lokalít. Okrem Európy dodávame výrobky okrem Antarktídy do všetkých svetadielov," dodala Tokošová.

Ako zaujímavosť doplnila, že ich výrobky sa predávajú aj v Buckinghamskom paláci. "Ale v súčasnosti je nášho tovaru vo Veľkej Británii menej. Zo strany Britov je cítiť neistotu, ako to dopadne s brexitom, a tak sú s obchodovaním opatrní," ponúkla postreh zo spolupráce s firmami z Veľkej Británie predsedníčka predstavenstva.

Firme sa darí presadiť sa na náročných trhoch v zahraničí, ale na Slovensku predáva minimum svojich výrobkov. "Je to škoda, ale slovenskí odberatelia radšej dávajú prednosť lacnejším, aj keď menej kvalitným výrobkom z Číny," uviedla Tokošová.

Kým počas reštrukturalizácie musela spoločnosť prepúšťať, po ozdravení nastal opačný problém, a to nedostatok pracovníkov. "V súčasnosti neustále hľadáme nových zamestnancov. Podnik sa nachádza v regióne, z ktorého je blízko do Rakúska a Českej republiky, kde je možnosť vyššieho zárobku," prezradila riaditeľka.