< sekcia Šport

Premiéra i rozlúčky, Boženík otvoril gólový účet na Tehelnom poli

Na archívnej snímke gólová radosť Róberta Boženíka. Foto: TASR - Martin Baumann

Najcennejší dres si naposledy obliekli Martin Škrtel, Adam Nemec i Tomáš Hubočan.

Bratislava 14. októbra (TASR) - Jedna premiéra a tri rozlúčky. Slovenská futbalová reprezentácia odohrala v nedeľu proti Paraguaju (1:1) prvé stretnutie na novom Tehelnom poli v Bratislave, ale zároveň dala definitívnu bodku za účinkovaním troch dôležitých hráčov uplynulých rokov. Najcennejší dres si naposledy obliekli Martin Škrtel, Adam Nemec i Tomáš Hubočan.

Spomedzi trojice odohral v národnom tíme najviac bývalý kapitán Škrtel, ktorý si pripísal 104. štart. "S počtom duelov som nadmieru spokojný a myslím si, že aj celkovo môžem byť s reprezentačnou kariérou spokojný. Pred zápasom boli určité emócie a očakávania. Som rád, že sme dostali túto šancu, predsa len, rozlúčiť sa tlačovou správou a rozlúčiť sa na ihrisku je niečo iné. Pocity sú ešte zmiešané, ale treba sa zmieriť, že už budeme len fanúšikovia. Bolo to emotívne pri hymne aj záverečnom vystriedaní," povedal Škrtel, ktorý rovnako ako Nemec pobudol na trávniku úvodnú polhodinku. Potešilo by ho, keby na Národný futbalový štadión zavítalo viac než 6669 divákov: "Štadión je pekný, určite by bol krajší, keby bol viac zaplnený. Som rád, že k Trnave pribudol aj takýto stánok, za ktorý sa absolútne nemusíme hanbiť. Boli by sme spokojnejší, keby prišlo viac ľudí, z rozličných príčin ich toľko nebolo, sme vďační aspoň za tých, ktorí prišli. Odohrali sme mnoho zápasov pred plným Tehelným poľom, som rád, že som stihol aspoň jeden zápas aj na novom Tehelnom poli."

Tridsaťštyriročný Nemec priznal, že aj za 30 minút si proti súperovi paraguajských kvalít dobre zabehal. Hoci fyzicky sa cíti dobre, o rozhodnutí ukončiť kariéru v národnom tíme nepochybuje: "Už rok som preč z reprezentácie, za ten čas som si to v hlave upratal. Snažil som sa dať emócie bokom a užiť si to. Samozrejme, bude mi to chýbať, ale futbalový život je taký, niekto odchádza, niekto prichádza a to je fakt. Bol čas dať priestor mladým, samo sa to načasovalo, či už odchodom trénera, novou kvalifikáciou," povedal Nemec, ktorý mal ako útočník gólové úlohy. Súperových brankárov prekonal v 42 vystúpeniach trinásťkrát: "Nemám konkrétny gól, na ktorý najradšej spomínam, všetky sú pre mňa rovnako cenné. Najmä tie, ktoré znamenali bodový zisk, ma tešia trošku viac, pretože som pomohol mužstvu. Mrzí ma, keď som dal na majstrovstvách Európy proti Walesu žrď, možno by to prinieslo bod a ja by som mal gól na šampionáte, ten by bol asi najpamätnejší. Nestalo sa, už sa to nezmení."

V závere riadneho hracieho času nastúpil aj tretí dlhoročný reprezentant, na ktorého čakala derniéra. Tomáša Hubočana obmedzovalo zranenie z klubu: "Som vďačný aj za to, čo som bol na ihrisku. Som rád, že som mohol prísť aspoň na pár chvíľ. Registroval som, že tribúny kričali moje meno, bol som milo prekvapený a ďakujem ľuďom. Najprv som bol zaujatý zápasom, až po záverečnom hvizde rozhodcu som sa obzeral dookola po štadióne, že to je poslednýkrát, takže tam boli trošku emócie."

Nemca nahradil v 31. minúte Róbert Boženík ako predstaviteľ nastupujúcej generácie slovenských futbalistov. A práve on symbolicky otvoril gólový účet reprezentácie na novom Tehelnom poli: "Bola pre mňa veľká odmena, že som v tomto zápase nahradil Adama na hrote. Je to krásny štadión, hral som tu za Žilinu. Škoda, že sme novú etapu nezačali víťazstvom, bol by som spokojnejší, keby sme sa s chlapcami rozlúčili víťazstvom. Všetci traja budú chýbať reprezentácii, ale čas nezastavíme. Za mňa môžem povedať, že som šťastný, že som bol súčasťou takéhoto zápasu."